Výsledok mojej trojdennej dennej i nočnej práce
Užite si
Zvyšok po kliknutí na spojler
poznámka: Prepracované 7.6.2015
príbeh je aj vo zvlášť téme:
tu (odkaz)
------------------------------
Balada o zmiznutom princovi
Kráľ povstal, a prehovoril mocným hlasom:
„Naši ľudia sú pred ťažkým zápasom.
Temná správa zasiahla túto kráľovskú ríšu,
ale nechceme sa spoliehať iba na moc vyššiu.
Čo ak ho lúpežný rytier odniesol z izby,
kto vie, kde sa skrýva? Nikto si nie je istý.
Preto odmena je tisíc zlatých
pre každého, kto mi syna vráti.“
Záhradník zvolal zdeseným hlasom:
„Videl som ho, na panstve našom!
Princ zmizol keď bol v kráľovskej záhrade.
Teraz to bol princ. Kto je ďalší na rade?“
Panika sa rozšírila krajinou,
hľadáme smelých bojovníkov,
a nie tých,
ktorí bezmocne čakajú v radoch na víno.
Hľadáme odvážnych a smelých ľudí,
ktorí sa neboja pozrieť sa do očí smrti.
Ale takého rytiera asi v celej šírej krajine niet,
ľudia radšej zalamujú rukami ako sa pohnúť vpred.
Iba jeden starý bojovník s dobrou povahou:
„Pomôžem mu? Či budem iba plytvať námahou?“
Rozhodol sa konať, veď dobrý človek je vždy cenný.
„Zachránim ho, ale nie pre ten obchod zmenný.
Hoci aj tisíc dukátov je dosť,
aby niekto pribehol princovi na pomoc.“
Začal zisťovať, po kraji rozprestrel siete:
„Čo sa stalo princovi, haló, niekto viete?“
[SPOIL]
Ten okamih prišiel, stopa čerstvá,
že niekto vie, kto uniesol princa z mesta.
Otvoril som staré dvere krčmy pri vysokom dube.
Dozviem sa to? Možno to povie závozník na prierube.
Nastražené uši celý deň, celý večer, celú noc.
Čakám na správu, veď mnohé slová majú moc.
Už viem, kde sa skrýva princ,
hneď zajtra ráno vyrazím.
Opásal som sa starou sekerou, dedičstvom otcov,
z čias, keď krajiny boli pod čarovnou mocou.
Sekera mi ukáže toho banditu, lúpežníka princov,
neomylne ako vždy, ani si nemusím hádzať mincou.
Pripravený na dlhú púť, vybral som sa do ďalekej hory.
Uniesol ho, že vraj, stromový muž, tak nech na hranici zhorí.
Kráčam cestou, necestou. Ako nájdeš ten správny smer?
Spoľahni sa na intuíciu, lepšieho vodcu niet.
Budem putovať týždeň, mesiac, rok, a či deň?
Cez deň bude pomáhať slnko, v noci pochodeň.
A sú niektoré veci, ktoré nemusím vedieť.
Princa nájdem skôr takto, ako na zadku sedieť.
Ale už cítim každý krok, únava ma už dlho morí,
kráčam niekoľko dní ďaleko, ďaleko za obzory.
Odrazu, sekera zablyšťala modrým bleskom,
Správne, už sme na mieste, vieš to!
„Stromový muž, kde si? Vidíš ma, však?“
ale nevidel som po zbojníkovi ani náznak.
Potmehúdsky prechádzal som všetky stromy,
kde je ten bojovník čo sekery sa bojí?
A tu moja čarovná sekera
zaťala sa hlboko do dreva.
Strom sa otočil, a spýtal sa ma:
„Čo tu robí taká čudná povaha?
Tisíce ma hľadali, ale ty si prvý kto ma našiel.
Ako sa ti to podarilo, je to viac ako šťastie?“
„To vieš sám, stromový muž. A prepusti mi princa,
idem si hoc aj so sekerou po nášho našinca.“
„Nie, nepustím, zaslúži si trest. Ešte neprišiel jeho čas!“
„Aký trest? čo to splietaš? Radšej sa z mojej sekery tras.“
Začala sa bitka veľká, preveliká,
rozlieha sa doširoka, do ďaleka.
Rúbem, sekám, zvoní les,
obrovský boj, strach a des.
Čarovná sekera vyhráva, strom má čoraz menšiu moc.
Strom zakričí. Čo si volá niekoho na pomoc?
Ale nie. Posledné slová toho veľkého stromu:
„Ja budem mať pokoj, ale ty budeš mať smolu.“
„Čo? Prečo? Ako?“ Čo mi ten strom vyzrádza?
Veď princ je už voľný, veď práve prichádza!
Princ povedal prvé slová, prekvapenie neskrývam.
Že som princa oslobodil, nakoniec to je moja vina.
Veď princ - zachránený je, ale slová vďaky nikde,
a už rozkazuje: „Odnes ma, chcem byť niekde inde.“
„Veď aj ty máš nohy zdravé, choď si sám.“
„Nie, nie. Ja som princ. Ja som pán.“
Tak na mňa padla minca,
schytal som rozmaznaného princa.
„Ty mne budeš rozkazovať?
A čo tak radšej poďakovať?
Ale ak prikazovaním chceš vyjsť z hory,
tak nech ťa tvoje rozhodnutie bolí!“
Schladený, že nie je pánom,
odišiel s ofučanou hlavou.
Musí si naraziť svoju pyšnú hlavu o strom sám.
Nepomôžem mu, nemá to cenu. Smutne priznávam.
Ako tak blúdi osamelými lúkami a horami,
vyfučí tá panovačnosť z princovej hlavy?
Budem ho len tak pozorovať z diaľky.
Zmení sa? Možno uvidím náznaky.
Prešlo pár dní, ďalej pozorujem strateného princa,
sme v opustenom lese, pomoc pre neho len tak nezjaví sa.
Hladný je určite. Zmení hlad či tajomný les jeho činy?
Uvidíme po pár dňoch, a možno už po krátkej chvíli.
Prešli opäť dni, noci, v temnom lese,
som zvedavý, čo si teraz v hlave nesie.
Po úmornom putovaní bez konca kraja,
možno sa zmenila princova povaha.
Uvedomil si pravdu? Ako sa správa?
Otočil sa, uvidel ma, a máva:
„Prepáč, zistil som aký som bol.
Prehodnocujem pomaly život môj.
Príkazy som chcel dávať každému,
až som zabudol, že sebe samému,
rozkázať riadne neviem.
A ak sa nezmením, strašlivú smrť tu nájdem.“
Princ smutný so zvesenou hlavou,
zmenil sa, poteším ho radou:
„Dá sa ísť aj cestou skromnou,
vyznám sa tu, poď už so mnou,
pôjdeme tou tajnou cestou,
ktorá privedie ťa až pred mesto.“
A keď prechádzame kráľovskými bránami,
samé pokriky pred nami, za nami,
„Kráľov syn je späť!“ roztrubujú stráže.
Čo sa stalo? Aký príbeh sa s tým viaže?
Keď princ vojde do veľkej siene,
kráľ sa pýta oprávnene:
„Prečo si zmizol? Nezanechal o sebe ani správu?
Po tvojom odchode vznikol veľký priestor na obavu.
A išiel si sám? Či s kým?
Či je to tak, ako si myslím?“
Kráľ dohovoril, princ sa ujíma slova:
„Prechádzal som okolo toho starého topoľa,
dotkol som sa toho stromu v záhrade,
a zrazu prejdem ani neviem kade,
až do temného lesa na míle ďaleko od panstva,
kde mi strom povie: „Dosť už bolo šialenstva.
Šikovný si, ale tvoja pýcha je obrovská,
ale takto nevojdeš do svojho kráľovstva.
Musíš sa zmeniť, inak nebudeš dobrým kráľom!“
A ja som iba nesúhlasne pokýval hlavou.
Ale časom som zistil, že stromový muž mal pravdu,
ale ja som bez rozmyslu odmietol jeho radu,
a vďaka bojovníkovi so sekerou viem, že aj iná cesta je,
že je o prekonávaní samého seba, a aj o sebadôvere.“
I kráľ sa spýtal svojho syna:
„Aké poučenie ti tvoj príbeh pripomína?“
„Hore hlavu, smelým krokom vpred,
najprv zmeň seba, potom zmeníš svet.“
„To sú slová hodné kráľa, synu.
Dlho som čakal na túto chvíľu,
aj keď mnohé slová sa účinku minú,
ale teraz mi nikto nebude klásť za vinu,
ak od zajtra budeš novým kráľom ty,
veď kráľ musí byť aj vnútorne bohatý.“
A ako pokračuje príbeh mňa a mojej sekery?
Život môj pokračuje ďalej, plný nádhery.
Síce princ chcel mi dať dokonca aj kráľovský post.
Ale ja hovorím: „Nie, mne nič nedávaj, ja mám všetkého dosť.
Ja rád žijem naplno, každý každučký deň,
nepotrebujem slávu a moc prepychových sieň.
Ale ak budeš potrebovať radu, zastaviť sa môžeš
a kde ma nájdeš? Som všade, kde sa pozrieš.
Lebo kto hľadá, ten vždy nájde,
skôr ako slnko za oblohu zájde.
To je čarovná moc tohto zvláštneho sveta,
ktorá myšlienky ľudí do okolia premieta.“
Zdá sa Vám to nemožné? Nuž svet ako každý iný,
ale poradím Vám, oplatí sa byť ku každému milí.
Tu sa rozprávka končí, ale ostáva priestor na vaše činy!
Veď zmeniť môžeme aj tie naše Slovenské končiny.
Odniesli ste si niečo z tohto príbehu?
Uvidíte, raz to čas ukáže, namôjveru
Autor - Sixim [/SPOIL]