Vzácny priateľ (Moja "historka")

DeletedUser18188

Hosť
Vzácny priateľ

Všetko to začalo jedného krásneho, slnečného rána na strážnej veži opevnenia, keď unavená stráž zočila v diaľke pomerne malú skupinu bojovníkov. Útočníci boli zväčša peši, no osem jazdcov na koňoch napredovalo vpred, vstriec drevenému opevneniu a vychádzajúcemu slnku. Stráž zvolala vyplašene na poplach, zburcovala sa razom celá dedina - a tak ako bola malá, bola už aj hlučná. Pred bránou sa zhromaždila hŕstka mocných chlapov v ľahkej zbroji, s kopijami a mečmi. Vystrašení stáli a čakali na povel.
"Hrň sa do boja!" zadunelo spoza chlapov. Všetci sa bleskovo otočili. Rozkaz vydal Paladin Svantovít, hrdo sediaci na svojom mocnom, hnedom koňovi. Bojové maľby zdobili jeho svalnaté telo a gravírované slová moci zase jeho zbroj. Rovnako ako jeho majiteľ, aj kôň bol pomenovaný po staroslovanskom bohovi a tak strašil svojich nepriateľov mocným menom "Svarog".
"Otvorte bránu." Zavelil Svantovít. Tá sa s hlasným škrípaním otvorila dokorán a napred útočníkom, vyrazila hŕstka odvážnych mužov. Trielili dve skupiny po poli sebe naproti a keď sa blížili, Svantovít popohnal koňa a predbehol svojich mužov. So zúrivým krikom sa sám, ako prvý vrhol medzi nepriateľa a v zlomku sekundy, zoťal dvoch jazdcov. Nájazdníci ostali vystrašený a okamžite sa obrátili, no to už sa k nim dovalili Svantovítovi bojovníci a kosili ich ako sedliaci lúku počas žatvy. Viac než hrdinu a jeho armády, zľakli sa však jeho hrôzostrašného tátoša. Len traja sa dostali z tej vravy, tí čo na koňoch ako prví trielili vpred, utekali teraz naspäť na západ.
"Chytíme tých zbabelcov!" Zreval Svantovít. Následne dvaja muži s ťažkosťami nasadli na kone, ktoré ostali po nepriateľovi a po boku so Svantovítom, naháňali jazdcov.

Asi o tri hodiny, dohnali zbabelcov pri rieke, ďaleko od dediny. Slnko už viselo nad krajinou a svojimi ostrými lúčmi osvetľovalo zelenú krajinu. Stromy jemne švitorili v slabom vánku a vtáky spievali pieseň víťazstva. Jazdci zosadli z koní, kľakli na kolená pred Svantovíta a prosili o milosť, ospravedlňovali sa a žiadali mier. Ten sa zľutoval a pokynul im, nech sa pracú preč. Vzápätí nastal problém, keď nevedel nikto, kadiaľ dostať sa naspäť. Podišiel teda Svantovít k Svarogovi a pošeptal:
"Veď nás, ukáž nám cestu." A nasadol naň. A skutočne, ako zázrakom, Svarog sa rozbehol. Dvaja muži ho nasledovali a čochvíľa stáli znovu pred bránou budúceho, mocného kráľovstva. A od vtedy, zdobí kráľovský erb kôň Svarog, chrániac celú kráľovskú kavalériu a jej jazdcov, poskytujúc im odvahu a odhodlanie v boji.

(Herné meno: Killer Memestar
Svet: 38
Snáď nie príliš krátke, snáď dostatočne zmysluplné. Skontroloval som si to po sebe niekoľko krát, no aj tak sa za prípadné preklepy, alebo gramatické chyby ospravedlňujem - písal som to hladný, pieklo na mňa horúce slnko a v rádiu hrali neustále to isté dokola, akoby interpreti nové piesne neskladali.)
-Roland
 
Hore