DeletedUser
Hosť
Paladin
Jedného dňa, môj malý syn a jeho spolužiaci, dostali za domácu úlohu nakresliť svojho najlepšieho kamaráta. Išiel do svojej izbičky a začal si kresliť. Približne za pól hodiny prišiel za mnou s obrázkom kde uprostred stál on: tmavovlasý, zeleno oký chlapec a vedľa neho stál čiernovlasý chlapec s bavlnenou košeľou od krvi, ktorý v ruke držal nôž. Pod nimi stál text napísaný ako keby krvou: Toto je moj kamarát Paladin. Vidím ho len ja, pretože ostatných nemá rád. Je môj najlepší kamarát. Zimomriavky mi prešli po tele a slová sa mi zasekli v hrdle. Pocítil som strach. Chvíľu som mlčal, no nakoniec som prehovoril "Je tu Paladin aj teraz ?" ."Ano." odpovedal Maroš. Pocítil som chlad. "A od kedy ste kamaráti?" opýtal som sa. "Začal za mnou chodiť už dávnejšie, ale bál som sa ho. Povedal mi že tu kedysi žil, ale stalo sa niečo zlé. Nerád o tom hovorí. Večer sa zvykneme hrať a keď spím, sedí v kresle oproti posteli." Srdce mi začalo biť ako šialené.
V starých listinách som zistil že Paladin bol kedysi mladý šľachtic ktorý chladnokrvne vyvraždil svojich poddaných a na koniec spáchal samovraždu. Zmocnil sa ma strach, panika a hrôza.
V noci ma prebudil chlad. Otvoril som oči a zistil som že okno, ktoré bolo zatvorené, je otvorené. Nezačal som hneď panikáriť a pomyslel som si že ho otvorila stará chyžná, aj keď som vedel že už dávno spí. Ozvala sa rana z kuchyne. Nabral som odvahu a išiel som sa pozrieť čo sa stalo. Na zemi ležali rozbité črepy z taniera. Začul som kroky ktoré sa blížili smerom ku mne. Zmocnil sa ma strach. Vidím tieň ako sa ku mne pomaly približuje. Je stále bližšie a približuje sa čoraz rýchlejšie. Bol to môj syn so slzami v očiach. "To bol Paladin nie ja !" skríkol. Tresk, rozbilo sa okno. Bol cítiť chladný vzduch ktorý prichádzal z vonku. "Čo sa stalo ?!" Prišla chyžná. "To bol Paladin nie ja !" opakoval Maroš stále dookola. Zrazu sa začalo všetko na okolo triasť. Pozrel som na chyžnú ktorej sa prevalili oči a tiekla z nich krv. Nastalo ticho. Bol som zdesený. Počul som divné zvuky a razu som vo svojom synovi niečo uvidel... Bol to ten chlapec. Jeho ruka roztrhala Marošovi hrdlo. Pocítil som kvapky krvi na mojej tvári a začal som zdesene cúvať. Zakopol som o telo bezvládnej chyžnej a spadol som na zem...Keď som sa obrátil späť, nad roztrhaným Marošovím telom stál Paladin ktorí temným hlasom povedal "Neboj sa, nezabijem ťa, iba budeš trpieť." .
Naposledy upravené moderátorom:
