DeletedUser16188
Hosť
Telá mŕtvych nepriateľov vždy voňajú krásne. SKUTOČNE???
UPOZORNENIE: Nevhodné pre slabšie povahy a osoby mladšie ako 18 rokov!
Celou krajinou sa tiahol smrad hnijúcich mŕtvych tiel. Nepríjemné muchy, ktoré sa pasú na rozkladajúcich telách kládli do hnijúceho mäsa vajíčka z ktorých sa vyliahnu larvy požierajúce posledné zvyšky ľudských tkanív. Tieto muchy nám vletovali do nosných dierok a sťažovali nám dýchanie. Možno to bolo aj dobre, pretože cítiť ten smrad by bolo oveľa nepríjemnejšie. Napichnuté na koloch vyseli odrezané hlavy, na ktorých sa pásli supy, ktoré keď nás zazreli vzlietli a v domnení, že im chceme ukradnúť mrcinu sa pustili do nás. Môjim šermiarom začali vydlubávať oči, z ktorých následne striekal prúd krvy, krik, rev....bol to hrozný pohľad. Naštastie moji kopijníci držali túto nadržanú háveď v bezpečnej vzdialenosti a lukostrelci spustili paľbu. Podarilo sa nám ich zahnať. Stálo nás to len 39 párov očí. To sme ešte nevedeli, že pohľad ktorý sa nám naskytne bude zdrvujúci a radšej by sme mali vydlabané oči aj my. Ako sme postupovali krajinou „mŕtvych“ nevedeli sme si predstaviť čo sa tu vlastne stalo. Kto sú tie zohavené a pred smrťou sexuálne zneužité telá, ktoré znesvätil ten netvor. Prečo? Kto? Ako? Tieto otázky nás hnali vpred, skrz fekáliami ponatierané hnijúce telá. Ten smrad, ktorý sme tam cítili, ťažko sa dá slovami opísať. Niektorý naši vojaci cestou zvracali a ako mali otvorené ústa dnu im naskákali potkani, ktoré ich začali požierať zvnútra. Nevedeli sme čo máme robiť. Nos plný múch, cez oči nám liezly mŕtvolné larvy a ak sme otvorili ústa, skočili tam potkani. Šteklili nás aj uši, niečo sme tam mali, no báli sme sa tam pozrieť a tak sme radšej pokračovali ďalej. V diaľke sme zazreli temnú postavu, spočiatku sme mysleli, že to bol cigánsky vajda, ale nie. To bol temný rytier. Rytier, ktorého opriadali mnohé legendy. Vraj krásny s mohutnou postavou a veľkou silou, vodca, ktorý organizoval odpor proti nám, tak sme ho poznali z rozprávania. Realita však bola iná. Škaredý s bradavicou na nose a páchnuci hrbatý somrák- to bol on. Keď sme ho videli odzadu, videli sme, že ritné polky má rozpolené, evidentne ho chceli znásilniť. Od tohto „rytiera“ sme si museli držať odstup ak sme nechceli dostať vši, či nejakú zákernú chorobu. Ale ten rytier bol zapadajúci článok, ktorý nám chýbal v tom, aby sme zistili čo sa vlastne stalo. A tak nasadili sme si rúška na tvár, ktoré aj tak ho*no pomohli a ten smrad nás naďalej ubíjal. No rytier začal rozprávať. Trošku šušlal a prskal, z úst vyletovali muchy...no napriek tomu s nemým úžasom sme počúvali strhujúci príbeh ako ho hnusný netvor chcel znásilniť rovnako ako ostatných. Avšak po prvom pokuse o análny vnik netvor sa dal na útek. Odporný smrad, červy a neviem čo ešte čakalo na netvora. Neplatenie vodného a stočného a neplatenie za elektriku a vodu zachránilo rytierovi život. Vďaka odpojeniu sa neumýval takmer 36 rokov. Netvor ten zápach a hnus nevydržal a ušiel. Odkiaľ vlastne pochádzal rytier? Vraj nejaký zo sveta 26 nám bolo povedané. Jeho meno však už odniesol vietor niekam na sever a tak to neviem priblížiť. A kto boli tie hnijúce mŕtve telá? Prečo museli takto skončiť? Čo spravili? Odpoveď bola šokujúca. To boli oni. Boli to hráči mutliúčtov, hráči, ktorý zrádzali svoj kmeň, boli to tí, ktorých DK tým označil za nehodných hrať na tomto svete.
Takéto svedectvo mi priniesol môj paladin, keď bol navštíviť nepriateľské dediny na severe krajiny. Polovica vojska padla, nevydržala ten smrad, psychicky skončili, supy im vydlubali oči, či ich obhrýzli potkany... No svedectvo môjho paladina vyvolalo veľké zhrozenie. A tak, obliekli sme brnenia, nabrúsili meče a vydali sa dobiť sever, tú poslednú baštu temného rytiera, ktorého pravá tvár bola odhalená....
UPOZORNENIE: Nevhodné pre slabšie povahy a osoby mladšie ako 18 rokov!
Celou krajinou sa tiahol smrad hnijúcich mŕtvych tiel. Nepríjemné muchy, ktoré sa pasú na rozkladajúcich telách kládli do hnijúceho mäsa vajíčka z ktorých sa vyliahnu larvy požierajúce posledné zvyšky ľudských tkanív. Tieto muchy nám vletovali do nosných dierok a sťažovali nám dýchanie. Možno to bolo aj dobre, pretože cítiť ten smrad by bolo oveľa nepríjemnejšie. Napichnuté na koloch vyseli odrezané hlavy, na ktorých sa pásli supy, ktoré keď nás zazreli vzlietli a v domnení, že im chceme ukradnúť mrcinu sa pustili do nás. Môjim šermiarom začali vydlubávať oči, z ktorých následne striekal prúd krvy, krik, rev....bol to hrozný pohľad. Naštastie moji kopijníci držali túto nadržanú háveď v bezpečnej vzdialenosti a lukostrelci spustili paľbu. Podarilo sa nám ich zahnať. Stálo nás to len 39 párov očí. To sme ešte nevedeli, že pohľad ktorý sa nám naskytne bude zdrvujúci a radšej by sme mali vydlabané oči aj my. Ako sme postupovali krajinou „mŕtvych“ nevedeli sme si predstaviť čo sa tu vlastne stalo. Kto sú tie zohavené a pred smrťou sexuálne zneužité telá, ktoré znesvätil ten netvor. Prečo? Kto? Ako? Tieto otázky nás hnali vpred, skrz fekáliami ponatierané hnijúce telá. Ten smrad, ktorý sme tam cítili, ťažko sa dá slovami opísať. Niektorý naši vojaci cestou zvracali a ako mali otvorené ústa dnu im naskákali potkani, ktoré ich začali požierať zvnútra. Nevedeli sme čo máme robiť. Nos plný múch, cez oči nám liezly mŕtvolné larvy a ak sme otvorili ústa, skočili tam potkani. Šteklili nás aj uši, niečo sme tam mali, no báli sme sa tam pozrieť a tak sme radšej pokračovali ďalej. V diaľke sme zazreli temnú postavu, spočiatku sme mysleli, že to bol cigánsky vajda, ale nie. To bol temný rytier. Rytier, ktorého opriadali mnohé legendy. Vraj krásny s mohutnou postavou a veľkou silou, vodca, ktorý organizoval odpor proti nám, tak sme ho poznali z rozprávania. Realita však bola iná. Škaredý s bradavicou na nose a páchnuci hrbatý somrák- to bol on. Keď sme ho videli odzadu, videli sme, že ritné polky má rozpolené, evidentne ho chceli znásilniť. Od tohto „rytiera“ sme si museli držať odstup ak sme nechceli dostať vši, či nejakú zákernú chorobu. Ale ten rytier bol zapadajúci článok, ktorý nám chýbal v tom, aby sme zistili čo sa vlastne stalo. A tak nasadili sme si rúška na tvár, ktoré aj tak ho*no pomohli a ten smrad nás naďalej ubíjal. No rytier začal rozprávať. Trošku šušlal a prskal, z úst vyletovali muchy...no napriek tomu s nemým úžasom sme počúvali strhujúci príbeh ako ho hnusný netvor chcel znásilniť rovnako ako ostatných. Avšak po prvom pokuse o análny vnik netvor sa dal na útek. Odporný smrad, červy a neviem čo ešte čakalo na netvora. Neplatenie vodného a stočného a neplatenie za elektriku a vodu zachránilo rytierovi život. Vďaka odpojeniu sa neumýval takmer 36 rokov. Netvor ten zápach a hnus nevydržal a ušiel. Odkiaľ vlastne pochádzal rytier? Vraj nejaký zo sveta 26 nám bolo povedané. Jeho meno však už odniesol vietor niekam na sever a tak to neviem priblížiť. A kto boli tie hnijúce mŕtve telá? Prečo museli takto skončiť? Čo spravili? Odpoveď bola šokujúca. To boli oni. Boli to hráči mutliúčtov, hráči, ktorý zrádzali svoj kmeň, boli to tí, ktorých DK tým označil za nehodných hrať na tomto svete.
Takéto svedectvo mi priniesol môj paladin, keď bol navštíviť nepriateľské dediny na severe krajiny. Polovica vojska padla, nevydržala ten smrad, psychicky skončili, supy im vydlubali oči, či ich obhrýzli potkany... No svedectvo môjho paladina vyvolalo veľké zhrozenie. A tak, obliekli sme brnenia, nabrúsili meče a vydali sa dobiť sever, tú poslednú baštu temného rytiera, ktorého pravá tvár bola odhalená....
Naposledy upravené moderátorom: