DeletedUser15913
Hosť
Volám sa Pišta a som lovec. Môj príbeh začal prednedávnom. A zmenil mi život. Už som nebol nič. Každý kto išiel okolo mňa žiadal podpisy alebo chceli foto. Dokonca aj na Facebooku si ma prijali. Veľmi ďakujem za túto skvelú udalosť a rád by som vám ju porozprával. Tak sa posaďte a dobre počúvajte.
V kalendári bolo 3.6.2014 (utorok). Deň bol obyčajný ako obvykle. Keď som sa zobudil išiel som do BILLI aby som nezomrel od hladu. Kúpil som si chleba a maslo, keďže môj plat sekerníka bol nič moc a tak som si nemohol nič iné dovoliť. Mohol som byť rád, že vlastne žijem, lebo ako bojovník, ktorý bojuje vo vojnách, nemá až také veľké percentuálne šance prežiť. No mne sa to darilo. Trošku som odbočil od témy, ale nevadí.
Keď som sa vracal z obchodu počul som zvoniť zvony na našom kostole. Čo niekto zomrel? Pomyslel som si. Ale veď žiadne nájazdy dnes neboli plánované. Ahhhhhhh. Povedal som a prežehnal sa, nech sa mu alebo jej na tom druhom svete darí a pokračoval som v ceste domov. No však neverili by ste čo sa mi stalo. Vidím ako náš („pán kráľ“) niečo drdle na javisku. Nuž podišiel som bližšie a... .
,,Dnes mi zmizla dcéra. Moja zlatá princeznička Fiona,“ povedal („pán kráľ“). „A kde zmizla?“ Zaznelo kdesi v okolí, ale nemal som šancu zistiť kto to bol keďže tam bolo zhromaždené celé vojsko. No( „kráľ“) jemným hlasom trošku zamrmlal. ,,Ty tupec! Kebyže viem tak už by som ju našiel. Ale posledné stopy, ktoré odhalil môj vyšetrovací úrad viedli k niečomu čo malo perie.“ Na toto všetci jednotne zhíkli. No, ale ja som stále počúval aj keď to bolo veľmi ťažké po včerajšej veselosti a hlavne silnej opici. ,,Kto ju nájde zahrniem ho zlatom, dám mu čo bude žiadať a bude osobnou strážou mojej dcérky.“ Na toto som sa pekne pousmial a odišiel som. Ja néviem uš, čo sa ďalej dialo.
Doma som si dal chlebík a rozmýšľal som o čom náš („pán kráľ“) točil. A rozhodol som sa, že skúsim šťastie. Už to nemôže byť horšie a obliekol som si moje brnenie, ktoré sa skladalo z kože kráľovskej kravy. A na hlave som mal prilbu, ktorá sa ponášala na prilbu používanú v hokeji. Natrel som sa krémom na opaľovanie aby mi náhodou nebolo teplo. Nemal som čas sa osprchovať a tak som sa iba nastriekal antiperspirantom značky PLAYBOY. Zamkol som domček lebo v našej dedine sa veľmi kradlo. Hlavne krásne LCD televízory, ktorý som si kúpil práve včera. ,,Šetril som naň 5 rokov! Nesmú mi ho ukradnúť,“ zamrmlal som a odišiel.
Cestou som stretol môjho kamaráta Jožka, ktorý asi pravdepodobne tiež išiel hľadať princeznú. Tak sme išli spolu. Veľmi sa nám dobre kecalo, ale čosi začalo ponad nás krúžiť a padalo perie. Bolo to veľké. Jožko sa naľakal a bolo to z neho veľmi cítiť. Ten smrad bol neznesiteľný. No musel som to vydržať. Zrazu sa pri nás pozastavil Zidan na motórke a zacítil to. Mrkol na mňa a dal mi do ruky adidas. „Robím reklamu na to, tak mu daj, nech to tak nesmrdí,“ a odišiel.
Sledovali sme to stvorenie a doviedlo nás to do jaskyne. Pozreli sme sa na zviera, ktoré budilo veľký strach. Malo to veľké krídla. Jej hlava bola tiež veľká. Ostré pazúry. Tmavé oči ako tá najtemnejšia noc. Skrátka stelesnené zlo!
Nevedel som, čo to je za stvorenie, no mal som šťastie. Po ceste som stretol škriatka, ktorý mi splnil želanie. Prial som si knižku gréckej mytológie a tak som Googlil. Zrazu som prišiel na písmenko H. Harpya! Skríkol som. Akosi som prestal niečo cítiť. A už som aj pochopil prečo. Jožko zdrhol. No čo už. Povedal som si:,, budem počítať do déveť.“ No zabudol som, že viem počítať iba do 100, tak som sa nato vykašľal.
„Budem konať,“ povedal som si. No od strachu som to oddiaľoval. Ale krik princeznej ma presvedčil. Skočil som po harpyi a búchal po jej hlave. Nepomáhalo. Myslím, že som ju vytočil, ale moje údery som oveľa zosilnil. Zoskočil som a skočil po mojej sekere, ktorú som hodil po tej beštii. Nejakou náhodou som jej odsekol krk. A v tej chvíli som započul GOOOOOOL! Bola to princezná. Bol som vo veľkom úžase, že niekto zakričal goooool na môj knockout. Princezná bola veľmi šťastná, že ju niekto vyslobodil. Zobral som ju naspäť do kráľovstva k nášmu („pánovi kráľovi“), ktorý ma zahrnul zlatom, žiadal som o nové zbrane, lebo som chcel byť lovcom príšer a stal som sa osobným strážcom princeznej.
Kráľ mi všetko splnil a ja som sa stal slávnym. Môj Facebook ide zhorieť žiadosťami o priateľstvo. Využi túto šancu a pridaj si ma aj ty! Môj nick je PIŠTA LAKATOŠ (lovec príšer).
A ozaj hľadám nové zamestnanie lebo príšery som vyvraždil do 1.7.2014.
Podčiarknuté slová sú inšpirované od jedného nášho spoluobčana,ktorého nebudem menovať.
A držím palce všetkým, čo sa zapoja!!!
V kalendári bolo 3.6.2014 (utorok). Deň bol obyčajný ako obvykle. Keď som sa zobudil išiel som do BILLI aby som nezomrel od hladu. Kúpil som si chleba a maslo, keďže môj plat sekerníka bol nič moc a tak som si nemohol nič iné dovoliť. Mohol som byť rád, že vlastne žijem, lebo ako bojovník, ktorý bojuje vo vojnách, nemá až také veľké percentuálne šance prežiť. No mne sa to darilo. Trošku som odbočil od témy, ale nevadí.
Keď som sa vracal z obchodu počul som zvoniť zvony na našom kostole. Čo niekto zomrel? Pomyslel som si. Ale veď žiadne nájazdy dnes neboli plánované. Ahhhhhhh. Povedal som a prežehnal sa, nech sa mu alebo jej na tom druhom svete darí a pokračoval som v ceste domov. No však neverili by ste čo sa mi stalo. Vidím ako náš („pán kráľ“) niečo drdle na javisku. Nuž podišiel som bližšie a... .
,,Dnes mi zmizla dcéra. Moja zlatá princeznička Fiona,“ povedal („pán kráľ“). „A kde zmizla?“ Zaznelo kdesi v okolí, ale nemal som šancu zistiť kto to bol keďže tam bolo zhromaždené celé vojsko. No( „kráľ“) jemným hlasom trošku zamrmlal. ,,Ty tupec! Kebyže viem tak už by som ju našiel. Ale posledné stopy, ktoré odhalil môj vyšetrovací úrad viedli k niečomu čo malo perie.“ Na toto všetci jednotne zhíkli. No, ale ja som stále počúval aj keď to bolo veľmi ťažké po včerajšej veselosti a hlavne silnej opici. ,,Kto ju nájde zahrniem ho zlatom, dám mu čo bude žiadať a bude osobnou strážou mojej dcérky.“ Na toto som sa pekne pousmial a odišiel som. Ja néviem uš, čo sa ďalej dialo.
Doma som si dal chlebík a rozmýšľal som o čom náš („pán kráľ“) točil. A rozhodol som sa, že skúsim šťastie. Už to nemôže byť horšie a obliekol som si moje brnenie, ktoré sa skladalo z kože kráľovskej kravy. A na hlave som mal prilbu, ktorá sa ponášala na prilbu používanú v hokeji. Natrel som sa krémom na opaľovanie aby mi náhodou nebolo teplo. Nemal som čas sa osprchovať a tak som sa iba nastriekal antiperspirantom značky PLAYBOY. Zamkol som domček lebo v našej dedine sa veľmi kradlo. Hlavne krásne LCD televízory, ktorý som si kúpil práve včera. ,,Šetril som naň 5 rokov! Nesmú mi ho ukradnúť,“ zamrmlal som a odišiel.
Cestou som stretol môjho kamaráta Jožka, ktorý asi pravdepodobne tiež išiel hľadať princeznú. Tak sme išli spolu. Veľmi sa nám dobre kecalo, ale čosi začalo ponad nás krúžiť a padalo perie. Bolo to veľké. Jožko sa naľakal a bolo to z neho veľmi cítiť. Ten smrad bol neznesiteľný. No musel som to vydržať. Zrazu sa pri nás pozastavil Zidan na motórke a zacítil to. Mrkol na mňa a dal mi do ruky adidas. „Robím reklamu na to, tak mu daj, nech to tak nesmrdí,“ a odišiel.
Sledovali sme to stvorenie a doviedlo nás to do jaskyne. Pozreli sme sa na zviera, ktoré budilo veľký strach. Malo to veľké krídla. Jej hlava bola tiež veľká. Ostré pazúry. Tmavé oči ako tá najtemnejšia noc. Skrátka stelesnené zlo!
Nevedel som, čo to je za stvorenie, no mal som šťastie. Po ceste som stretol škriatka, ktorý mi splnil želanie. Prial som si knižku gréckej mytológie a tak som Googlil. Zrazu som prišiel na písmenko H. Harpya! Skríkol som. Akosi som prestal niečo cítiť. A už som aj pochopil prečo. Jožko zdrhol. No čo už. Povedal som si:,, budem počítať do déveť.“ No zabudol som, že viem počítať iba do 100, tak som sa nato vykašľal.
„Budem konať,“ povedal som si. No od strachu som to oddiaľoval. Ale krik princeznej ma presvedčil. Skočil som po harpyi a búchal po jej hlave. Nepomáhalo. Myslím, že som ju vytočil, ale moje údery som oveľa zosilnil. Zoskočil som a skočil po mojej sekere, ktorú som hodil po tej beštii. Nejakou náhodou som jej odsekol krk. A v tej chvíli som započul GOOOOOOL! Bola to princezná. Bol som vo veľkom úžase, že niekto zakričal goooool na môj knockout. Princezná bola veľmi šťastná, že ju niekto vyslobodil. Zobral som ju naspäť do kráľovstva k nášmu („pánovi kráľovi“), ktorý ma zahrnul zlatom, žiadal som o nové zbrane, lebo som chcel byť lovcom príšer a stal som sa osobným strážcom princeznej.
Kráľ mi všetko splnil a ja som sa stal slávnym. Môj Facebook ide zhorieť žiadosťami o priateľstvo. Využi túto šancu a pridaj si ma aj ty! Môj nick je PIŠTA LAKATOŠ (lovec príšer).
A ozaj hľadám nové zamestnanie lebo príšery som vyvraždil do 1.7.2014.
Podčiarknuté slová sú inšpirované od jedného nášho spoluobčana,ktorého nebudem menovať.
A držím palce všetkým, čo sa zapoja!!!
Naposledy upravené moderátorom:
