DeletedUser16892
Hosť
Bol jeden z tých pochmúrnych osamelých večerov,aké väčšinou trávievam sama.Zvonku bolo počuť zavýjanie snáď všetkých psov z okolia.Čo sa deje?prečo vyjú? mesiac nesvietil,dokonca ani hviezdičky nežiarili...Hoci sa blížilo k polnoci,rozhodla som sa preskúmať,čo sa vonku deje.Keďže nie som žiaden strachopud,obliekla som si teplú bundu,narazila čiapku,zobrala palicu mojej starkej,baterku a takto vyzbrojená som vyšla von. Nás dom stal na kraji dediny,priamo oproti starému schátranému židovskému cintorínu.Odvážne som vykročila k cestičke smerujúcej priamo k nemu.Som chudej postavy,ako vraví tatko silná ako ženatý vrabec,ale na upírov duchov ani podobne obludy som nikdy neverila.Kráčala som cez cestu k cintorínu,keď vtom sa ozval sa hrozný buchot,zo starej hrdzavej cintorínskej brány spadla obrovská závora,zároveň so strašidelným škripotom sa otvárala stará brána.Z nej sa vyrútil jazdec na tmavom koní,odený v bielom dlhom ruchu opásaný zlatým povrazom spletený z akoby tisíc vrkôčikov.Keď bolo pri mne zastavil a zoskočil z koná.Čo tu robíš dievča? teraz a sama v mojej dedine? Zovrela som v ruke palicu,pripravená udrieť kohokoľvek,kto by sa má dotkol.Než som stihla odpovedať,zaregistrovala som divnú skupinu ľudí,vychádzajúcu z cintorína oblečených do starých šiat,aké dávno vyšli z módy.Kráčali smerom k nám a vytvorili dlhý zástup za neznámym jazdcom.Z brány vychádzala ďalšia postava kňaz v čiernom ruchu až po zem,keď prišiel k nám,uvedomila som si že jeho tvar mi je známa... kde som ho už videla? Spomenula som si na starý obraz z nášho kostola,na ktorom bol zvečnený kňaz,ktorý zomrel mučeníckou smrťou upálením,pred pár sto rokmi ako trest za to,že zosobášil židovského paladina Nathaniela s kresťankou,krásnou Brunhildou.Rok som zabudla,ale ak sa šťastné vrátim domov,nabudúce si ho určite zapamätám.Zdá sa že už len pani nevesta nám chyba môj pán,povedal kňaz,keď od brány akoby sa rozvidnelo,bol krásny slnečný deň a v prekrásnych dlhých bielych svadobných šatách kráčala k nám krásna dievčina.Jej dlhé čierne vlasy prekrývali rovnaký zlatý opasok z mnohých vrkôčikov,aké mal Nathaniel.S úžasom som sledovala sobášny obrad na ceste zaliatej slnkom.Po obrade prišli gratulácie od ľudí zo sprievodu.Keď sa skončili,krásna nevesta vykročila ku mne a tichým hlasom sa pýtala,prosím ťa mohla by si nám popriať šťastia?Podľa starej kliatby sa nás sobáš naplní až keď nám popraje šťastia nepozvaný hosť.Odvážne som vykročila k nej,chytila jej ruku,ktorá bola studenšia ako tá moja a popriala som obom,veľa šťastia a lásky na spoločnej ceste životom.Rytier podišiel k neveste vysadil ju na koňa a povedal,ďakujeme ti dievča,že si dnes prišla ako nepozvaný hosť,chcem ti poďakovať a rád by som ti na pamiatku,pre mňa tak šťastného dňa splnil želanie,praj si čokoľvek... Pomyslela som si,bolo by supeeer,keby mi z celá zmizla ťa škaredá jazva,ktorú som získala pri prvom pokuse jazdy bicyklom... Rytier sa bez slová dotkol môjho celá,chytil koná za ohlávku a spolu so svojim čudesným sprievodom zmizli za bránou cintorína.Brána sa so strašidelným škripotom zavrela iba ťažká závora ostala ležať na zemi.Odrazu som začula zaqvyjanie psov akoby boli priamo pri mne,kôli ktorím som vlastne vyšla von...Nikoho nebolo vidno,tak som sa rozbehla domov a ani si nepamätám ako som zaspala. Ráno som pri raňajkách rozprávala svojim drahým aký čudný strašidelný sen som mala. Otec má pohladkal po hlave a povedal,krásny sen dcérka až na to,že ti v noci zmizla ťa tvoja škaredá jazva z čela.
Naposledy upravené moderátorom:
