DeletedUser
Hosť
MORENA A DIVOKÉ KMENE
Povesti, básne a či smutné piesne nedokážu do detailu opísať všetko, čo sa naozaj odohralo. A nikto, kto to videl na vlastné oči, už nežije. Až na posledného, na mňa, kráľovnú prekliatej zimy. Ja, Morena, vám poviem, čo sa naozaj stalo.
Dávno, pradávno nejestvovali žiadne kráľovstvá a žiaden kráľ či kráľovná. Avšak ľudia sa v týchto končinách delili do kmeňov. Nebol to kmeň, ktorý mal stovku ľudí. Išlo o obrovské spojenectvá veľkých i malých miest a dedín. A tieto kmene neustále bojovoli medzi sebou a snažili sa dobiť tieto šíre končiny len pre seba. Ja som sa v tejto dobe narodila, v najchladnejšiu noc roka.
Prešlo osemnásť rokov a ja som vyrástla do krásy. Mala som ľadovo modré oči, pohľadom som spútala každého chlapca, muža. Biele vlasy som si nechávala krásne vyčesávať do účesu hodného šľatičnej - zakrýval mi takmer celý chrbát! Ľudia vraveli, že moja krása nie je z tohto sveta. Hah, keby som vtedy sama tušila, že nie je!
Avšak čo sa nestalo!? Hnusní, špinaví ľudia!! V deň mojích narodením na našu dedinu zaútočil takmer jeden celý kmeň! Neviem, čo ich to napadlo v tak chladnom období. Keby ste vyšli na hradby, okolo by ste videli iba légie mužov, mávajúcich so sekerami. A ten dupot desiatok tisíc koní! Nad mestom visela panika, pretože sme o prichádzajúcom vojsku vedeli, ale podpora od nášho kmeňa neprišla.
Vojaci kričali, kone erdžali, štíty sa lámali. A mestom sa valili otrasy. Baranidlá, katapulty! Sedliaci zomreli.. Ženám nakázali, aby sa skryli. Nakoniec hradby dobyli a pobili obranu. Pamätám si, ako sa tri stovky šermiarov vrhli na vojsko, ktoré malo desať tisíc jednotiek. Tých, čo ostali, spútali a zhromaždili na námestí - ženy, deti, starcov. Ozvali sa trúby a do mesta vošiel šľachtic. Precházdal okolo nás a zrazu sa zastavil - pri mne. Otočil sa ku mne. A ja som myslela len na jedno: kvôli tomuto ufňukancovi všetci zomreli, chcela som pomstu. Zabiť všetkých snehom a ľadom! Podišiel ku mne a spýtal sa, ako sa volám. Zrejme som sa mu páčila. Zovrela som ruky do pästí a z celého hrdla som skríkla svoje meno. MORENA!! Príroda mi odpovedala, hmmm... áno, teplota sa behom sekundy znížila o desiatky stupňov. Všetci nepriatelia zamrzli (svojich ľudí som dokázala kúzelne ochrániť). A potom som ich zmrznuté telá rozmetala vetrom. Keď sa to skončilo, očakávala som radosť dediny a oslavu. Avšak ľudia sa na mňa iba zdesene pozerali. Pamätám si, ako ma niekto omráčil hruškou meča a potom iba tma a v nej ľad.
A áno, odtiaľto to už poznáte, vy hnusní ľudia! Zakrpatené figúrky, nič viac!! Prebrala som sa zviazaná na moste nad hlbokou riekou. Nadávali mi do bosorky, vraj som vrahyňa! Nejaký pešiak ma zapálil pochodňou!! Nechali ma trpieť a potom ma hodili do rieky. Moje telo zomrelo, ale duch prežíva stále. Za trest, že sa pokúsili zabiť bohynu, zima trvala desať rokov. A celý kmeň som prekliala naveky vekov. Z každej jednej dediny, sa stala tá barbarská, neobývana.
A dnes, ľudia moju podobizeň pália pred každou jarou, aby prišla. Aaaaah! Možno na nich raz povolám armádu mŕtvych Paladinov...
LordWizardSVK
Nie, nie je to žiadny tryhard ako to vyhrať.
Dúfam, že sa aspoň trocha páčilo rozprávanie Moreny.
Povesti, básne a či smutné piesne nedokážu do detailu opísať všetko, čo sa naozaj odohralo. A nikto, kto to videl na vlastné oči, už nežije. Až na posledného, na mňa, kráľovnú prekliatej zimy. Ja, Morena, vám poviem, čo sa naozaj stalo.
Dávno, pradávno nejestvovali žiadne kráľovstvá a žiaden kráľ či kráľovná. Avšak ľudia sa v týchto končinách delili do kmeňov. Nebol to kmeň, ktorý mal stovku ľudí. Išlo o obrovské spojenectvá veľkých i malých miest a dedín. A tieto kmene neustále bojovoli medzi sebou a snažili sa dobiť tieto šíre končiny len pre seba. Ja som sa v tejto dobe narodila, v najchladnejšiu noc roka.
Prešlo osemnásť rokov a ja som vyrástla do krásy. Mala som ľadovo modré oči, pohľadom som spútala každého chlapca, muža. Biele vlasy som si nechávala krásne vyčesávať do účesu hodného šľatičnej - zakrýval mi takmer celý chrbát! Ľudia vraveli, že moja krása nie je z tohto sveta. Hah, keby som vtedy sama tušila, že nie je!
Avšak čo sa nestalo!? Hnusní, špinaví ľudia!! V deň mojích narodením na našu dedinu zaútočil takmer jeden celý kmeň! Neviem, čo ich to napadlo v tak chladnom období. Keby ste vyšli na hradby, okolo by ste videli iba légie mužov, mávajúcich so sekerami. A ten dupot desiatok tisíc koní! Nad mestom visela panika, pretože sme o prichádzajúcom vojsku vedeli, ale podpora od nášho kmeňa neprišla.
Vojaci kričali, kone erdžali, štíty sa lámali. A mestom sa valili otrasy. Baranidlá, katapulty! Sedliaci zomreli.. Ženám nakázali, aby sa skryli. Nakoniec hradby dobyli a pobili obranu. Pamätám si, ako sa tri stovky šermiarov vrhli na vojsko, ktoré malo desať tisíc jednotiek. Tých, čo ostali, spútali a zhromaždili na námestí - ženy, deti, starcov. Ozvali sa trúby a do mesta vošiel šľachtic. Precházdal okolo nás a zrazu sa zastavil - pri mne. Otočil sa ku mne. A ja som myslela len na jedno: kvôli tomuto ufňukancovi všetci zomreli, chcela som pomstu. Zabiť všetkých snehom a ľadom! Podišiel ku mne a spýtal sa, ako sa volám. Zrejme som sa mu páčila. Zovrela som ruky do pästí a z celého hrdla som skríkla svoje meno. MORENA!! Príroda mi odpovedala, hmmm... áno, teplota sa behom sekundy znížila o desiatky stupňov. Všetci nepriatelia zamrzli (svojich ľudí som dokázala kúzelne ochrániť). A potom som ich zmrznuté telá rozmetala vetrom. Keď sa to skončilo, očakávala som radosť dediny a oslavu. Avšak ľudia sa na mňa iba zdesene pozerali. Pamätám si, ako ma niekto omráčil hruškou meča a potom iba tma a v nej ľad.
A áno, odtiaľto to už poznáte, vy hnusní ľudia! Zakrpatené figúrky, nič viac!! Prebrala som sa zviazaná na moste nad hlbokou riekou. Nadávali mi do bosorky, vraj som vrahyňa! Nejaký pešiak ma zapálil pochodňou!! Nechali ma trpieť a potom ma hodili do rieky. Moje telo zomrelo, ale duch prežíva stále. Za trest, že sa pokúsili zabiť bohynu, zima trvala desať rokov. A celý kmeň som prekliala naveky vekov. Z každej jednej dediny, sa stala tá barbarská, neobývana.
A dnes, ľudia moju podobizeň pália pred každou jarou, aby prišla. Aaaaah! Možno na nich raz povolám armádu mŕtvych Paladinov...
LordWizardSVK
Nie, nie je to žiadny tryhard ako to vyhrať.
Dúfam, že sa aspoň trocha páčilo rozprávanie Moreny.
Naposledy upravené moderátorom:
