SÚŤAŽ Miesto pre vašu poéziu

Stav
Uzavreté pre ďalšie odpovede.

DeletedUser

Hosť
Bol raz jeden kráľ,
čo Divoké kmene hral.
Verne svojej dedine slúžil,
dopraviť ju k sláve túžil.

Raz sa avšak dozvedel,
že jeho sluha niečo uvidel.
Jaskyne plné kostí,
príšery mali hostí.

Ostatné kráľovstvá mu písali,
že princezné a princovia zlyhali.
Zlyhali proti hrozným príšerám,
ktoré ich uniesli ku dieram.

Diery plné prachu, krvi a kostí,
Príšera sa obete onedlho zhostí.
Preto špeha kráľ poslal,
aby jaskyňu vyskúmal.

Špehovia si dobre viedli,
Príšery ich nepojedli,
Videli tam obrov orkov,
jednorožcov a aj drakov.

Kráľ si udatných bojovníkov vybral,
tých tam potom do jaskýň poslal,
Bojovníci zápasili,
až kým príšery neporazili.

Keď príšery porazili,
Princovia sa do izieb usadili,
kráľovi sa odvďačili
a potom ho šťastní opustili.
 

DeletedUser10003

Hosť
Jeden šľachtic zámok mal,
vojakov tam vychoval.
Jedného dňa do zámku,
doručili ,,oznámko´´.

Raz sa stala hrozná vec
vraj tu vtrhol votrelec.
Minotaur si zajal princeznú i princa,
v jaskyni vedľa obrovského zvonca.

Ale jeden sekerník,
pôsobil aj ako kaderník,
Vyslobodil členov kráľovskej rodiny
a všetci sa šťastí vrátili do dediny.
 

DeletedUser

Hosť
Kde bolo tam bolo,
žil jeden kráľ
čo slávu a bohatstvo mal.

Tento kráľ Divoké kmene hral,
veľké úspechy na nich mal.
Dedinky okolo dobíjal,
vládcou naokolo o suroviny ozbíjal.

V trhovisku ponuky od iných bral,
tento mocný kráľ.
V kasárňach armádu staval,
nové rekordy stále lámal.

Stajne občas otvoril,
ľahkú jazdu postavil.
ťažkej jazde smutno bolo,
klikni na mňa, to je ono !

A keď prišli nové udalosti
iný si povedali... Ach starosti !
No on len rukou kývol a odvetil:
Záchrana kráľovskej rodiny ?!
To mám hotové za pol hodiny !
Konkurencia je veľmi silná,
No moja armáda je neomylná !

Utok naňho je samovražda,
nemá rád keď sa mu niekto do dediny vráža !
Rozhodol sa, že im to odpustí,
no ďalšie takéto zlyhanie nedopustí.

Veľmi rád iným pomáhal,
podpory im do mesta dával.
Kamaráta si tam našiel,
na pivo s ním hneď aj zašiel.

Rozhodol sa, že tento svet vyhrá,
síl na to predsa dosť má !
Ostatní sa môžu len báť,
potom sa pred ním budú klaňať !

Vyhrá to má nato,
s touto hrou získa aj zlato !!

PS: Prepáčte za gramatické chyby, nie som dobrý kamarát zo slovenčinou :D :D
 
Naposledy upravené moderátorom:

DeletedUser

Hosť
Zbierka Mŕtve polia

Rytier v jasnej zbroji

Keď prichádzal, u ľudí vzbudzoval strach,
a odpor v očiach, keď kričali vrah.


Jeho pohľadu sa vyhýbal rytier aj kňaz,
to Čierny Rogan znova, navštívil nás.
Rešpekt a nenávisť, o to jediné stál,
a meč na chrbte, čo krvou zasichal.


Do očí sa mu pozeral, jedine kráľ,
obavy neskrýval, ale o pomoc stál.
Je to už rok, čo sa princezná stratila,
zvesti sa šírili, obor ju ukrýva.


Zachráň moju dcéru, predniesol kráľ,
netvor ju uniesol, aby ho ďas spral.
Kráľ v tvári uhasol, to žial ho premohol,
nikto by nečakal, že by pred neho pokľakol.


Zo všetkých rytierov a hrdinov v kraji,
zo všetkých šampiónov a víťazov v turnaji,
sa nenašiel nikto, kto čest kráľovu uháji.


Jedine Rogan túto výzvu prijal.
Lákala ho vidina byť budúci kráľ.

----------------------------

Tam v ďalekej krajine, plnej hrôzy a tmy,
kde ožíva strach a ničia sa sny.
Tam v obrovskej hore jaskyňa stála,
veľká skôr pre draka, no obor v nej spával.


Pripravený k boji, zosadol z koňa,
pred jaskyňou, kde mala byť ona.
Nevedel čo ho čaká, vraj obor tam spal,
ale to čo tam našiel by nikdy nečakal.


Keď posledný lúč sa predral lesom,
Rogan sa rozlúčil s týmto svetom.
Za prácou súkromnou on vchádzal veď,
zaschnutý krvou meč, však vytasil hneď.


Nekonečná jaskyňa v tých útrobách hory,
pomyslel si, niečo tu namôjdušu určite snorí.
Temnota ho pohltila a dvíhal sa chlad.
Zrazu čosi pocítil, keď stúpil na ľad,
niečo sa blížilo, niečo má hlad.


Rubal a sekal na všetky strany,
sťa obmedzovač rýchlosti polámaný.
Všetko zoťal, všetko zničil v boji,
no zrazu mu došlo, iba on sám tam stojí.


Iba pavúčik na stene, inak nikde nikoho,
Rýchlo ho zabil, aby svedka nebolo.
S trpkým úsmevom pokračoval vpred,
keď v tom Obor naňho kukal jak vred.


Narovnal meč a za slávou vyrazil,
nacvičené pohyby si dopredu pripravil.
Keď v tom zrazu spomalil, zlovestne sa zarazil,
niekto obra, už skôr porazil.


Obor ležal a všetko mal kde mal mať,
okrem hlavy, ktorá odmietla duo s telom hrať.
V tom uvidel rytiera v jasnej zbroji
ako sa k bozku od princeznej strojí.
Na nič nečakal a rozsekal ho na franfori.


Princezne sa oči otvárali a do tmy sa postavila,
no neznáma pesť jej vedomiu zabránila.
Nemohol pripustiť, nemohol dovoliť len,
aby uvidela z rytiera ten petržlén.


Náš hrdina a budúci kráľ sa vracia bránou,
na koni so svojou milou, so svojou paňou.
Každý k nemu vzhliada a ženy plačú,
muži sa radujú a deti skáču.


Je to už sto rokov, čo si Rogan umyl meč,
ale ja sa pamätám na deň, keď vyrazil na zteč.
Dnes je to už starý kráľ a útočia naňho kmene,
no my vieme, my zaňho bojovať chceme.

--------------

Toto chcem venovať Darule, vďaka ktorej som bol donútený napísať túto báseň a pokúsiť sa vyhrať pb, aby som mal aspoň na prémiový účet !!! (slabý HÚ, nato že si na mňa poštvala 3 kmene a 500 šašov a nikto ma nesupportoval, nič moc) One ugly kiss for you :D
 
Naposledy upravené moderátorom:

DeletedUser17567

Hosť
Rytier Ronald
Rytier Ronald v plnej zbroji ,
Princezná sa oň ho boji,
Jedna hlava, druhá hlava, tretia hlava,
A príšera je porazená
Princezná ho vymenuje za princa, lebo porazil trojhlavého draka
A žili až kým nepomreli.
 

DeletedUser

Hosť
Óda na hrdinov - alebo koza rohatá a ropucha


Óda na Hrdinov


Na divokých stráňach kmeňov
znejú slávne fanfáry.
Oslavujú chrabrosť hrdinov
čo desov dali na máry.

Ja rozpoviem vám rozprávku
o princeznej a o hrádku.
Ja zaspievam vám pieseň
že prikvačila ju tieseň.

Vo zvolenom meste
zvony zvonia.
Za mestom na ceste
zápach "vonia".
Odkiaľže to toľko smradu?
To je, milí, cítiť zradu.

Keď princezná spanilá
s :kopijnik: kopijníkom randila
priletel k nej Jednorožec
a uniesol až za kopec.

No kopijník nelenivý
skočil za ním ako divý.
Kým jednoroh drobčil preč
kopijník hneď tasil meč.

Pozrel lepšie, milí moji,
čože sa to skrýva v chvoji?
Čože to za mátoha?
Na čele má dva roha.

Strašným hlasom vraví: "Mé!"
Moji milí, len to nie!
Veď to koza rohatá
do pol boka odratá.

V ďalšom meste
zvony zvonia.
Za mestom zas
zápach "vonia".
Odkiaľže to toľko smradu?
To je, milí, cítiť zradu.

Keď princezná spanilá
so sekerníkom randila
priletel k nej hrozný tvor
a zobral ju - ta! - do hôr.

:navrat Sekerník však vyskočil
no svet sa mu zatočil.
Škótske pivko.
Veru tak.
Moc ho vypil. Neborák.

Keď sa prebral dvorná dáma
od strachu len kotkodáka:
ko-ko-ko... bol.
Aký kobol? Čo za ďas?
Vzal nevestu? A to zas!?

Sekerník sa rozbehol
a aj auto predbehol.
Dobehol on k veľkej hore
čo sa črtá na obzore.
Tam k tej čiare línii lesov
čo skrývajú hrozných desov.

Čoby kobol?! Veď to vták!
A znáša vajcia. Veru tak!
A sekerník, moji milí,
robí s vtákom veľké divy.
Spravil im ho na smotane
nám však z neho neostane.

V ďalšom meste zvony zvonia.
Za mestom zas zápach "vonia".
Odkiaľže to toľko smradu?
To je, milí, cítiť zradu.

Princ Jofrey má zlú náladu.
Čo spravilo toľko smradu?
A čo jeho frajerka?
Utiekla mu cez dvierka?
Veru nie, veru tá - zas príšera voľáka,
zobrala mu princeznú.

Bol to isto bazilišok.
Domyslíte si aj zvyšok.
Uniesol mu Guineveru
a strčil ju aj do chlievu.

Keď to počul sekerník:
"Nebude sa hnevať nik!
Donesiem ti princeznú
a vezmeš ju za ženu."

Vzal sekeru a hop do chlieva.
Aj frajerka ta chodieva.
Išiel hľadať príšeru
a princovu chuderu.
Prikradol sa k tomu ďasu
no onemel od úžasu.
Nebol to ďas veru tak.
Bol to zasa nejaký vták.

Vták mal hrebeň na hlave
a vytriešťal okále.
Keď hodiny na kostole
odbíjali tretiu dole
skríkol hrozné: Kikirík!
Nezmýli ho veru nik.

Sekerník zas bol dnes chrabrí
s kohútom sa nepobratrí.
Zobral hneď on princeznú
princ ju má dnes za ženu.

Na divokých stráňach kmeňov
znejú slávne fanfáry.
Oslavujú chrabrosť hrdinov
čo desov dali na máry.

V ďalšom meste zvony zvonia.
A to mesto dnes aj zdobia.
Čiernym súknom. Majú splín.
A nad mestom čierny dym.

Ľahká jazda, plný plyn
chce hneď vedieť čo za splín.
Zrachotila na hrade
v celej svojej paráde.

To princ Richard smutno vzdychá.
Pri srdci ho bolesť pichá.
Keď princezná Eleanor
išla na prechádzku na dvor
tak hnusná príšera
skočila hneď do dvora.
Jeho milú - princeznú
chce si zobrať za ženu.
A tak majú teraz splín
myslia že to Goblin.

Ľahká jazda - ľahká rada.
Nebude tu smrdieť zrada!
Hneď pustila sa cvalom
dole bojovým valom.
S pod kopýt jej blato tryská
smer má kde sú močariská.
Trieli zas na plný plyn
čaká ju tam ten Goblin.

A tam na tom močarisku
skáče des jak na ihrisku.
Fuj ale je nechutný
slizký, hnusný, odporný.
Milí moji je to ona
ropucha to rozčapená.

A tak ľahká nemeškala
ropuchu si hneď zobrala.
Budú z nej ver´stehienka
a pre princeznú pečienka.

Také boje moji milí
hrajú hráči roztomilí
na Divokých kmeňoch, veru,
a zabudnú aj na večeru.

Hrdinovia hore-dole
útoky a obrana
môžte hrať aj do rána.
Radšej skončím s touto piesňou
bo mi píska mobil tiesňou
zase útok spanilí
mi protivníci spravili.

 
Stav
Uzavreté pre ďalšie odpovede.
Hore