DeletedUser18191
Hosť
Bolo to už raz tak, že kráľovská dcéra, Lady Immogene, neposlúchla svojho otca a sama sa šla previezť na koni do neďalekého lesa. Keďže sa veľmi rada flákala a neplnila si všetky kráľovské povinnosti, nemala teda odkiaľ vedieť, že sa sedliaci jej otcovi už niekoľko dní sťažovali na obrovského diviaka, útočiaceho bez príčiny, na každého, kto sa v lese objavil.
Obdivovala rozkvitnuté stromy, vyspevujúce vtáky, sediace na konároch. Keď na lesnej cestičke uvidela malého zajačika, zišla z koňa a ako naivné malé dievča sa ho pokúšala chytiť. Jej kôň zaregistroval nebezpečenstvo omnoho skôr než ona, splašil sa a ušiel. Princezná tak zostala v lese sama... teda aspoň si myslela, že je sama. Z kríkov sa vynoril obrovský fučiaci diviak.
Rozzúrene na ňu civel, hrabal kopytom do zeme a pripravoval sa na útok. Princezná vyľakane zvažovala svoje možnosti. Utiecť mu nestihne, ani vyliezť na najbližší strom. Spoza opaska vytiahla meč, ktorý jej pred mnohými rokmi darovala matka a čakala na útok.
A diviak skutočne zaútočil.
Princezná stála pevne na nohách. Zhlboka sa nadýchla, vydýchla a v momente ako sa diviak priblížil, švihla mečom. Prebehol okolo nej a zvrtol sa. Zasiahla ho, ale predsalen sekať mečom nie je taká sranda a nie je to také jednoduché ako sa rozpráva. Navyše ona bola drobné žieňa a hento tristokilové hebedo. Znovu zaútočil, znovu ho zasiahla.
Tak sa mu bránila niekoľko dlhých hodín, pokiaľ nezačula ako na ňu volajú otcove stráže. Od úľavy si takmer vydýchla, ale nemohla prestať byť ostražitá. Diviak stále nemal dosť a chcel jej krv. Rozbehol sa proti nej a ona naposledy švihla mečom, než jej vypadol z ruky. Diviak jej padol k nohám a ona si unavene sadla k nemu, čakajúc na vojakov otca.
Keď ju našli, bola špinavá, od krvi a opierala sa o mŕtveho diviaka. Pýtali sa jej, že kto ho zložil. Nemohli uveriť tomu, že ich nezodpovedná drobná princezná zložila zvera, z ktorého mali strach aj chlapi. Nikoho však nevideli, tak museli uveriť, že to bola ona. Vzali ju domov, aj s jej korisťou a len čo sa ľud a jej otec dozvedeli, že práve ONA zabila diviaka, kráľ sa rozhodol nikdy na jej hrdinský čin nezabudnúť a zvolil diviaka za rodový erb.
A princezná Immogene?
Už nikdy neporušila zákaz a nikam nešla bez doprovodu. Plnila si svoje povinnosti, učila sa ako správne vládnuť a snažila sa, aby na ňu jej predkovia i poddaní mohli byť hrdí.
Lady Annelise sv. 38
Obdivovala rozkvitnuté stromy, vyspevujúce vtáky, sediace na konároch. Keď na lesnej cestičke uvidela malého zajačika, zišla z koňa a ako naivné malé dievča sa ho pokúšala chytiť. Jej kôň zaregistroval nebezpečenstvo omnoho skôr než ona, splašil sa a ušiel. Princezná tak zostala v lese sama... teda aspoň si myslela, že je sama. Z kríkov sa vynoril obrovský fučiaci diviak.
Rozzúrene na ňu civel, hrabal kopytom do zeme a pripravoval sa na útok. Princezná vyľakane zvažovala svoje možnosti. Utiecť mu nestihne, ani vyliezť na najbližší strom. Spoza opaska vytiahla meč, ktorý jej pred mnohými rokmi darovala matka a čakala na útok.
A diviak skutočne zaútočil.
Princezná stála pevne na nohách. Zhlboka sa nadýchla, vydýchla a v momente ako sa diviak priblížil, švihla mečom. Prebehol okolo nej a zvrtol sa. Zasiahla ho, ale predsalen sekať mečom nie je taká sranda a nie je to také jednoduché ako sa rozpráva. Navyše ona bola drobné žieňa a hento tristokilové hebedo. Znovu zaútočil, znovu ho zasiahla.
Tak sa mu bránila niekoľko dlhých hodín, pokiaľ nezačula ako na ňu volajú otcove stráže. Od úľavy si takmer vydýchla, ale nemohla prestať byť ostražitá. Diviak stále nemal dosť a chcel jej krv. Rozbehol sa proti nej a ona naposledy švihla mečom, než jej vypadol z ruky. Diviak jej padol k nohám a ona si unavene sadla k nemu, čakajúc na vojakov otca.
Keď ju našli, bola špinavá, od krvi a opierala sa o mŕtveho diviaka. Pýtali sa jej, že kto ho zložil. Nemohli uveriť tomu, že ich nezodpovedná drobná princezná zložila zvera, z ktorého mali strach aj chlapi. Nikoho však nevideli, tak museli uveriť, že to bola ona. Vzali ju domov, aj s jej korisťou a len čo sa ľud a jej otec dozvedeli, že práve ONA zabila diviaka, kráľ sa rozhodol nikdy na jej hrdinský čin nezabudnúť a zvolil diviaka za rodový erb.
A princezná Immogene?
Už nikdy neporušila zákaz a nikam nešla bez doprovodu. Plnila si svoje povinnosti, učila sa ako správne vládnuť a snažila sa, aby na ňu jej predkovia i poddaní mohli byť hrdí.
Lady Annelise sv. 38