DeletedUser11900
Hosť
Tu je aspoň upravený úryvok, na koniec už nejak nevychádza čas 
Ako sa blížil k jaskyni, stále väčšmi pociťoval teplo šíriace sa z jej útrob. V každej kosti cítil, že tu nie je vítaný a všetky pocity ho obracali naspäť, do jeho legendami opradených končín. S každým krokom si silnejšie uvedomoval ako miluje svoje mesto, mesto pod zoborom v ktorom sa po stovky rokov striedali slovanské kniežatá, mesto ktorého múry si stále pamätajú jeho prachom zapadnutú slávu. Nie, miesta nezabúdajú. Každý dotyk, každý poryv vetra, ba dokonca všetky emócie, ktoré mali dostatočnú silu sa zapíšu do jeho štruktúry a ľuďom, čo z nich dokážu čítať odhaľujú skutky zabudnutých hrdinov. To ľudia
sú tí čo zabudli. Každý deň prechádzajú okolo pamiatok, ktoré majú pripomínať hrozné ale zároveň aj statočné činy vykonané počas vojny. Sú tu na to, aby každému okoloidúcemu pošepkali jediný odkaz. Ľudia vojnu nikdy nechceli a nikdy ňou ani nič nezískali. Jediné čo im priniesla, bolo utrpenie a zničená zem. To draci sú tí, čo nás ženú do vojny. Ukazujú na našich bratov, robia z nich nepriateľov a tvrdia, že iné riešenie nie je. Maskujú tie najhoršie skutky slovami ako obrana, česť, či dokonca prosperita, ale ak sa prizriete bližšie, uvidíte, že bránia sami seba, o česť ide iba im a vojna taktiež
prináša prosperitu iba im. Museli čakať celé generácie aby ľudia boli ochotní znova tomu uveriť a dnes opäť naťahujú pazúry za ďalšou korysťou. Ako chodil po uliciach, s hrôzou sledoval ako stále viac mladých chytá pokušenie okúsiť oceľovú príchuť vojny. Dusia v sebe túžbu po prežití boja ale neuvedomujú si, že hneď potom ako okúsia kovovú príchuť krvi sa ich túžba zmení v neprekonateľný strach a človek pod vplyvom strachu buď úplne skamenie, alebo mu ten pocit úplne zatemní hlavu a je schopný robiť veci, ktoré bude ešte dlho ľutovať. Nádej je preto rozumné vkladať do rúk mladých a dúfať,
že sa zachovajú ako bojovníci. Možno si teraz zmätený ale pokúsim sa ti tento fakt vysvetliť. Je totiž veľký rozdiel medzi vojakom a bojovníkom. Kým bojovník si nikým iným nenechá vnútiť názor proti jeho presvedčeniu a koná absolútne neovplyvniteľne v súlade s jeho najčistejším vedomím a svedomím. Vojak si oblečie uniformu, napochoduje medzi ostatných a koná v súlade záujmu mocných, cítiac nesmiernu česť, pretože slúži vyššiemu cieľu. Ale poviem ti jedno tajomstvo, vyšší cieľ sa nedozvieš od nikoho na svete, musíš naň prísť ty sám. Ak chceš pomôcku, tak ti prezradím, že vyššiemu cieľu slúži celá zem so všetkou jej pestrosťou života a to preto, že nedokáže poslúchať drakov. Dobrý príklad si teda môžeš zobrať
z rastlín alebo zvierat, pričom najviac ti toho prezradia asi stromy. Jeho úvahy ale náhle prerušila zelená šípka, predstavujúca nezvratný znak toho, že je už veľmi blízko. Teraz už s nezlomnou istotou kráča vpred aby urobil to, prečo bol vyslaný. Starý drak odišiel do výslužby a mal ho nahradiť nový, mladý drak, ktorý toho starého už aj tak ovládal ako bábku. Stalo sa ale niečo nečakané. Korunu získal úplne iný, zámožný drak a tak utrpelo ego najmocnejšieho z mocných. Nevedel ako sa zachovať a tak uniesol princeznú, ktorú so svojou bandou väzní v jaskyni pod symbolom kvetu. Rytier teda postupuje vpred, aby urazenému drakovi ukázal nezmyselnosť jeho konaní, poprosil ho o rozumné konanie v ohľade vojny a pripomenul mu prečo bol zvolený. Konečne stál pred vchodom, opatrne sa porozhliadol naokolo a vošiel dnu. Prvé čo v tej
chvíli pocítil, bolo prenikavé teplo ale razom ho vystriedala neistota z toho čo vidí. Ocitol sa vo veľkej, dobre presvetlenej ale celkom prázdnej miestnosti. Myslel si, že zmenili skrýšu, lenže po chvíli zacítil pohľad na svojom ramene. Nečakali sme, že skutočne prídeš, povedal starý drak. Rytier sa pousmial a z kapsy vytiahol neveľký, úhľadne zapečatený list lemovaný červenou stuhou. Len čo ho drak zbadal, vyletel zo skrýše, schmatol spis a teatreálne pristál na druhom konci miestnosti. Vidím, že ho spoznávaš, povedal rytier nemeniac výraz tváre. Drak sa zmenil v človeka a rozhorčene pribehol k dverám. Jeho veľkolepé správanie sa razom zmenilo na strachom ovládaný kŕč, jasne vyjadrujúci dôležitosť zásielky.
Súťaže sa vzdávam, už to nestíham dopísať takže kašlite na to
Ako sa blížil k jaskyni, stále väčšmi pociťoval teplo šíriace sa z jej útrob. V každej kosti cítil, že tu nie je vítaný a všetky pocity ho obracali naspäť, do jeho legendami opradených končín. S každým krokom si silnejšie uvedomoval ako miluje svoje mesto, mesto pod zoborom v ktorom sa po stovky rokov striedali slovanské kniežatá, mesto ktorého múry si stále pamätajú jeho prachom zapadnutú slávu. Nie, miesta nezabúdajú. Každý dotyk, každý poryv vetra, ba dokonca všetky emócie, ktoré mali dostatočnú silu sa zapíšu do jeho štruktúry a ľuďom, čo z nich dokážu čítať odhaľujú skutky zabudnutých hrdinov. To ľudia
sú tí čo zabudli. Každý deň prechádzajú okolo pamiatok, ktoré majú pripomínať hrozné ale zároveň aj statočné činy vykonané počas vojny. Sú tu na to, aby každému okoloidúcemu pošepkali jediný odkaz. Ľudia vojnu nikdy nechceli a nikdy ňou ani nič nezískali. Jediné čo im priniesla, bolo utrpenie a zničená zem. To draci sú tí, čo nás ženú do vojny. Ukazujú na našich bratov, robia z nich nepriateľov a tvrdia, že iné riešenie nie je. Maskujú tie najhoršie skutky slovami ako obrana, česť, či dokonca prosperita, ale ak sa prizriete bližšie, uvidíte, že bránia sami seba, o česť ide iba im a vojna taktiež
prináša prosperitu iba im. Museli čakať celé generácie aby ľudia boli ochotní znova tomu uveriť a dnes opäť naťahujú pazúry za ďalšou korysťou. Ako chodil po uliciach, s hrôzou sledoval ako stále viac mladých chytá pokušenie okúsiť oceľovú príchuť vojny. Dusia v sebe túžbu po prežití boja ale neuvedomujú si, že hneď potom ako okúsia kovovú príchuť krvi sa ich túžba zmení v neprekonateľný strach a človek pod vplyvom strachu buď úplne skamenie, alebo mu ten pocit úplne zatemní hlavu a je schopný robiť veci, ktoré bude ešte dlho ľutovať. Nádej je preto rozumné vkladať do rúk mladých a dúfať,
že sa zachovajú ako bojovníci. Možno si teraz zmätený ale pokúsim sa ti tento fakt vysvetliť. Je totiž veľký rozdiel medzi vojakom a bojovníkom. Kým bojovník si nikým iným nenechá vnútiť názor proti jeho presvedčeniu a koná absolútne neovplyvniteľne v súlade s jeho najčistejším vedomím a svedomím. Vojak si oblečie uniformu, napochoduje medzi ostatných a koná v súlade záujmu mocných, cítiac nesmiernu česť, pretože slúži vyššiemu cieľu. Ale poviem ti jedno tajomstvo, vyšší cieľ sa nedozvieš od nikoho na svete, musíš naň prísť ty sám. Ak chceš pomôcku, tak ti prezradím, že vyššiemu cieľu slúži celá zem so všetkou jej pestrosťou života a to preto, že nedokáže poslúchať drakov. Dobrý príklad si teda môžeš zobrať
z rastlín alebo zvierat, pričom najviac ti toho prezradia asi stromy. Jeho úvahy ale náhle prerušila zelená šípka, predstavujúca nezvratný znak toho, že je už veľmi blízko. Teraz už s nezlomnou istotou kráča vpred aby urobil to, prečo bol vyslaný. Starý drak odišiel do výslužby a mal ho nahradiť nový, mladý drak, ktorý toho starého už aj tak ovládal ako bábku. Stalo sa ale niečo nečakané. Korunu získal úplne iný, zámožný drak a tak utrpelo ego najmocnejšieho z mocných. Nevedel ako sa zachovať a tak uniesol princeznú, ktorú so svojou bandou väzní v jaskyni pod symbolom kvetu. Rytier teda postupuje vpred, aby urazenému drakovi ukázal nezmyselnosť jeho konaní, poprosil ho o rozumné konanie v ohľade vojny a pripomenul mu prečo bol zvolený. Konečne stál pred vchodom, opatrne sa porozhliadol naokolo a vošiel dnu. Prvé čo v tej
chvíli pocítil, bolo prenikavé teplo ale razom ho vystriedala neistota z toho čo vidí. Ocitol sa vo veľkej, dobre presvetlenej ale celkom prázdnej miestnosti. Myslel si, že zmenili skrýšu, lenže po chvíli zacítil pohľad na svojom ramene. Nečakali sme, že skutočne prídeš, povedal starý drak. Rytier sa pousmial a z kapsy vytiahol neveľký, úhľadne zapečatený list lemovaný červenou stuhou. Len čo ho drak zbadal, vyletel zo skrýše, schmatol spis a teatreálne pristál na druhom konci miestnosti. Vidím, že ho spoznávaš, povedal rytier nemeniac výraz tváre. Drak sa zmenil v človeka a rozhorčene pribehol k dverám. Jeho veľkolepé správanie sa razom zmenilo na strachom ovládaný kŕč, jasne vyjadrujúci dôležitosť zásielky.
Súťaže sa vzdávam, už to nestíham dopísať takže kašlite na to
Naposledy upravené moderátorom: