Diviak

DeletedUser18169

Hosť
meno: best-war
svet: 35
Je toho veľa, ale hádam si nájdete čas na prečítanie.

ERB- DIVIAK
Ľud, stojaci pred onou slávnou tržnicou, vypočujte si, prečo sa deň čo deň pozeráte na erb diviaka vaniacom v povetrí...
Ako iste viete, je tomu veľmi dávno, čo sa vlády v našej ríši zmocnil terajší vládca. Človek by si bol býval myslel, že si nik nepamätá prvého, najslávnejšieho paladina. Ako nový vládca som zisťoval, prečo je práve on tak slávny a prečo sa spája s erbom diviaka.
Na tržnici sa premelie všetko. Cez hospodárstvo, vojenstvo až po legendy predkov. Tu som natrafil na starého, zúboženého starca, že by ste mu 5 korún dali, a práve on, ako najstarší obyvateľ mi porozprával, prečo je v erbe divé prasa.
Paladin trávil voľné chvíle, ako ináč, na poľovačke. Vlastnil najrýchlejšieho, najsilnejšieho a najväčšieho koňa. Nedal na neho dopustiť, rytieri z južných kmeňov mu zaň ponúkali 100 zlatých mincí, ale nepristúpil na nijakú cenu. Paladin oslavoval 30-te narodeniny, takže bolo veľmi veselo. V ten večer sa pilo a hodovalo na ulovených bažantoch. Paladin si chcel užiť oslavy v spoločnosti svojich najbližších priamo v lese, nechcel sa vrátiť do pevnosti, kde by ho čakali len starosti s prípravou na novú vojnu.
Ako to už býva, oslava neostala len pri pár pohárikoch. 3 dni a 3 noci bujaro oslavovali. Rozveselený dav neustále postupoval do hlbokého lesa. Bolo ráno, keď v hustej hmle zablúdili. Dostali sa až na kraj mapy k malej dedinke, ktorú vyrabovali, ale okrem pár zajacov a hŕstky hrachu v nej nič nebolo. Nachvíľu sa v nej usadili, ale boli si vedomí, že bez farmy, ktorá bola skatovaná, nemajú čo jesť. Dlho dumali, že prečo dedina vyzerá ako mesačná krajina...
Bola to barbarka v nepriateľovom území. Oheň z budov ešte stále nedohorel a už sa sem valili ďalšie zástupy jazdy. Naši rytieri boli v šachu. Na noc sa uchýlili do malej skrýše, kde čo to ostalo. Kone museli nechať vonku. Avšak paladin vystúpil z davu a vážne prehovoril: „ Táto skrýša je pre nás veľmi malá a jedlo tiež dochádza. Ak sa nestiahneme teraz, keď nepriateľ spí, rána sa nemusíme dožiť.“
Tak sa aj stalo. V noci sa vybrali naspäť, dúfajúc, že nájdu svoje kráľovstvo. Ale čo čert nechcel, nepriateľ si určil sluhu, ktorý mu robil budíček počas noci, aby mohol neustále rabovať. Takže naši rytieri s paladinom mali spoločnosť. Boli vyhladovaní ako kostolné myši. Vymysleli super plán: zabili veľkého diviaka. Nastražili pascu. Pozbierali mŕtvych vojakov, chudákov z predošlých rabovačiek, zvliekli im odev a obliekli si ho, mŕtve telá hodili do studne. Nepriateľ prišiel, uvidel zviera, samozrejme, zobrali ho. Paladinove kone spatrili tiež, priviazali ich k stromom. Paladin išiel s légiou v nepriateľskom prezlečení smerom k nepriateľským hradbám. Stráž ich privítala, ale vzápätí bola zajatá. Nepriateľ sa vracal s plným lupom domov. Diviak bol tak ťažký, že ho museli naložiť na voz a tak prepraviť do tábora. Ostatní išli na koňoch ďaleko pred vozom. Stráž s naším paladinom ich privítala a pustila. Ale voz sa nedočkal takej pocty. Tých, čo ho karovali, časť légie zajala a priviazala ku stromu ďaleko v lese. Diviaka vyložili na námestí. Ráno chodili ľudia okolo, že takéhoto mega-diviaka ešte nevideli.
Vladári usporiadali hostinu. Paladin si vyzliekol „nepriateľský“ habit, priznal sa, že v tomto mala prsty jeho légia. Kráľ bol v nálade, hodovalo sa, pilo, zábava nemala hraníc. V tom paladin vytiahol mierovú zmluvu, kráľ ju podpísal, nevidel dôvod, prečo by mali na seba útočiť.
Na druhý deň sa paladinova légia rozlúčila, dostali späť svoje kone, odviazali zajatých kočiarov a strážnikov a upaľovali naspäť do hlavnej dediny, aj s hlavou diviaka, ktorá onedlho bola vyvesená na hlavnej budove a neskôr priamo na erbe.