David XVI

Stav
Uzavreté pre ďalšie odpovede.

DeletedUser

Hosť
Dňa 9.11.2014 sa mi potulovali len tak špehovia po dedinke, nemali čo robiť a tak som im nariadil nech preskúmajú dedinu či tu nenájdu nejaku stopu predkov. Večer keď sa už stmievalo našiel špeh menom Aflox spis z dávnych dôb na na našom území, tak ma napadlo že by bolo dobre vás s tým oboznámiť.


Písal sa rok 1495 keď sa na západnom kontinente 54 vo veľkom zbrojilo a pripravovalo na vojnu o územia. Na našom čele stal panovník menom Aflobius ktorý neustále bojoval proti Kalkom. Boli to muži ktorý mali skúsenosti zo života v lese. Mali asi 180 cm, škrabance po celom tele ba niektorý aj otvorené krvné rany a nemali radi zimu. Každodenne tvrdo makali na svojich obydliach a brúsení sekier. Mali dobré prepracovanú či už pechotu alebo jazdectvo. Museli sme prejsť týmto územím keď sme sa chceli dostať vysoko na sever a vybudovať si tam nové obydlia kedže z juhu nás napádali Nobliti. Nedalo sa im už dlho čeliť a tak Aflobius sa rozhodol pre útek na sever kde je veľká zima. Predpokladal že keď sa tam usídlime a trochu zabývame nebudú nás vedieť zdolať Kalkovia ktorý nemali radi zimu. Nastal deň a muselo sa vyraziť cez strašidelné územie Kalkov. Prekonávali sme pohoria, nížiny, močariská, niekedy aj sami seba. Občas sme stretli prefíkaných obchodníkov, ktorý predávali ostré kopije a sekere. Tradovalo sa že niekde v našej trase by sa mal nachádzať obchodník Dajmant ktorý bol nazvaný podľa diamantového meča s takou silou, že vedel odťať hocijakú časť ľudského teľa na jedno seknutie. Mali sme pár ľudí v kmeni ktorý boli určený na vyhľadávanie obchodníkov. Nikdy sme nemali možnosť stretnúť takého výnimočného obchodníka, a tak stretnúť sa s týmto obchodníkom by nás mohlo priviesť k víťazstvu nad Kalkami. 3 hodiny pešo od Kalkov sa nám títo hľadači obchodníkov rozdelili a išli sa pozrieť po tomto obchodníkovi. Keď sme si už mysleli že strácame nádej zrazu dvaja hľadači našli nejakého muža ktorý sedel s vrecom na chrbte pri strome a mal poranenú nohu. Kedže meč nebol zadarmo, opýtali sme sa ho koľko by zaňho chcel. Pýtal zaňho nehoráznych 2000 drahokamov a to sme si ten meč ešte museli aj vytočiť v tombole. Vedeli sme že keby naňho len tak zautočíme mohol by na nás tento meč použiť a tak sme sa o nič nepokúšali kedže bol ešte aj prefíkaný. Vytočili sme si lebku so šípom v oku a to nás vytočilo. Naštastie sme mali záložný plán. Zatiaľ čo sme mu ukazovali našu nabrúsenú sekeru či by nechcel kúpiť do vreca, naši dvaja jazdci ho zozadu obkľúčili a tak pristúpil k nemu spredu Aflobius a povedal: tu je vrece s tými drahokamami, otvor ho a zober si svojích 2000 drahokamov. V tom sa obchodník nahol do nášho vreca a naša jazda mu zarazila kopiju do krku. Potom sme mu ešte dolámali ruky a nohy a hodili do rokliny nech špehovia Kalkov nezistia že sme získali tento meč. A tak sme veselo pokračovali ďalej na čele s Aflobiusom. Práve keď sme vstúpili do tmavého lesa kde sme si ledva videli na špičku nosa nás pochytila únava. Vedeli sme že nemôžeme dlho čakať pretože Kalkovia to tu majú všetko pod kontrolou. Nakoniec sme sa usadili v hlbokej jame na ktorú sme naskladali drevo a následne lístie s konárami nech niesme nápadný. Stmievalo sa už a tak nám dal Aflobius inštrukcie na boj. Prvý rad mala tvoriť pechota zostrojená šermiarmi s oceľovými štítmi veľkej kvality. Hneď za ňou mali stať kopije a po bokoch ľahká jazda. Aj napriek tomu že sme mali malo lukostrelcov tí mali ísť spolu s katapultami a ich ťahačmi. Aflobius sa mal prezliecť za obyčajného šermiarského Kalka. Keď už sme mali všetko zorganizované ráno sme si postavili formácie a začali napredovať. S počiatku všetko vyzeralo mierumilovne pokiaľ na nás nevybehla kopa Kalkov so sekerami. Les bol taký hustý že sme katapulty museli doslova vyradiť s bitky. Takže lukostrelci sa presunuli dopredu na tretiu vrstvu armády podľa druhu. S počiatku sme si mysleli že vyhrávame, no až keď sme zistili že naša polka armády je uviaznená na lanách vo vzduchu s krvavými tvárami bez zubov. Asi za hodinu obišiel Aflobius Kalkskú armádu cez les prezlečený za obyčajného šermiara s diamantovým mečom v ruke a s menšiou skupinkou jeho bojovníkov. Ich sekere boli zaujaté na boj proti naším kopijám zatiaľ čo Aflobius so skupinou zaujal bojovú pozíciu s druhej strany. Mali veľa špehov na stromoch ktorý si všimli že ich šermiar má v ruke nejaky diamantový meč. Sále si niečo mrmlali a my sme nevedeli o čo ide a to nám sťažovalo situáciu ešte viacej. Kým ich špeh to stihol dopovedať ostatným čo si všimol tak ho zostrelil dole zo stromu náš lukostrelec. Aflobius sa rozbehol s vojskom do húfy vojakov a spočiatku sa to pekne vyvíjalo v náš prospech. Ruky nepriateľov boli porozsekávané na zemi no Kalský panovník Bergit si to všimol a otočil svoje vojsko proti Aflobiusovi. Kalkovia už nemali šancu, tento meč bol natoľko silný že vedel položiť človeka na jednu ranu a tak po dlhej bitke sme zvíťazili. Presunuli sme na sever a poriadne sme oslávili výhru nad Kalkami.

Odvtedy sa traduje že tento meč by mal byť ukrytý na severnom kontinente 45, no zatiaľ ho nikto nenašiel. V blízkej dobe sa rozpútala ďalšia vojna o to kto bude tento meč vlastniť. Tá vojna sa volala Divoke Kmene a pretrváva dodnes. Odvtedy sa stalo veľa zmien na svete, no budem sa usilovať o slávu. Už viem prečo hrám Divoke Kmene :)






David XVI, dúfam že sa páčila fantázia
 
Naposledy upravené moderátorom:

DeletedUser

Hosť
MatthewFOX text som napísal celý odznova a je celý tvorený mojou mysľou a fantáziou. Dúfam že sa bude páčiť :)
 

DeletedUser

Hosť
Vytknem ti najmä toto:

panovník menom Aflobius
náš panovník Aflobius

V prvej časti sme sa dozvedeli že to bol panovník, volal sa Alfobius a panoval kedysi v dávnej minulosti, ktorá sa skončila a jediné čo z nej ostalo sú staré zvytky, ktoré sa zachovali až do dnešnej doby ...
V druhej časti prízvukuješ znova že to je panovník (čo už vieme) a hovoríš o prítomnosti.
Ty rozprávaš príbeh v prítomnosti, dávaš do povedomia minulé deje ... Prečo ak rozprávaš príbeh teraz o tom, čo sa stalo, vravíš o panovníkovi ako o tvojom? On bol panovníkom pre vtedajšiu ríšu, pre vtedajších obyvateľov, teraz je to len legenda, spomienka, ale teba sa netýka, nie je to tvoj panovník ...

Ak píšeš, musíš si uvedomiť:
1. Kto je rozprávač a do akej miery zasahuje jeho osoba v deji
2. Či je rozprávač niekto, kto príbeh rozpráva z pohľadu podania informácie (príbehu) ako niekto, kto sa toho nezúčastnil, alebo ako niekto, kto bol priamo v dejisku a rozpráva zážitky
3. Čas, v ktorom to píšeš
4. Podanie faktu čitateľovi - nemusíš napísať tristo krát do textu že je to panovník, bol to panovník, bude to panovník, a je to panovník ...

Inak je to v pohode :)
 

DeletedUser

Hosť
Asi sme sa nepochopili.. písal to asi niekto z jeho známych alebo blízky jeho človek. On sa nachádzal v tom deji a spísal tento text o tom čo sa vtedy dialo a ja som len tento spis našiel na našom území. Takže neviem či sme sa nepochopili alebo je niekde inde chyba. To že tam stále píšem že panovník opravím :)
 

DeletedUser

Hosť
V tom prípade dobre, ale zmenila by som úvod úplne, pretože sme sa dozvedeli len to, že to ten jeho vtedajší priateľ spísal, nie že ty nás oboznámiš s tým, čo napísal ... ;)
 

DeletedUser

Hosť
Okej takže lepšie bude ak napíšem na uvod že ja oboznamujem s tým čo on napísal?
 
Stav
Uzavreté pre ďalšie odpovede.
Hore