Návod Ako vládnuť, návod pre diktátorov

Stav
Uzavreté pre ďalšie odpovede.

MatthewFOX

Administrátor
Člen tímu
Administrátor
Reakčné skóre
209
1ru49w.png

Zdravím všetkých užívateľov tohto fóra a hráčov Divokých kmeňov.

S čím tu na vás zasa idem?

Ako z názvu vidíte, jedná sa o pár užitočných rád, ako vládnuť. Písal som to z historických podkladov, všeobecne aplikovateľné. Ako by to fungovalo (ako to fungovalo) v dávnych dobách, tak to dokáže bez problémov fungovať aj na hre Divoké kmene, ktorá je založená na tom istom podklade. Častí bude osem, z toho 4 sem dám hneď a ostatné až potom, čo ich dopíšem. Možno vás to zaujme a ak nie, tak si aspoň prečítate niečo zaujímavé a pochopíte úspechy niektorých kmeňov, tu v hre. A nakoľko je toho dosť, každá časť bude v novom príspevku.

Myslíte si že je to hlúposť a nemôže to tak fungovať?


Opak je pravdou. Na slovenských aj českých kmeňoch sú známe kmene, ktoré svojim zriadením a vládou dominovali na niektorom svete, kde všetkým ukázali, že demokracia nemusí byť najlepšie riešenie. Na slovenskom svete 1. to bol kmeň Sobci (zakladateľ Choronzon) a na 4. svete českom to bol WiTr (zakladateľ vkvkvk). Oba tieto kmene si zaslúžia obdiv, pretože mali prepracovaný systém a predstavovali najväčšiu hrozbu. Žiaľ, tieto kmene na daných svetoch už nenájdete.

Prečo to píšem a zverejňujem?


Chcem sa podeliť o svoje skúsenosti, chcem poskytnúť rady pre tých ktorí by mali dostatok ambícií a kvalitných členov pre vedenie kmeňa, ktorý možno zmení dejiny niektorého zo svetov. A ako som spomenul, chcem ukázať, že to ide aj inak, než vládou ľudu a večným ustupovaním, spájaním a a hádkami. Články zverejňujem tiež na svojom blogu, z ktorého to potom vždy dám sem, takže nebudete o nič ukrátení. (Mimochodom, odkaz na blog nájdete v podpise, kliknutím na userbar).

Už mi nezostáva nič, len popriať príjemné a ničím nerušené čítanie.
A tiež budem vďačný za vaše komentáre.
MatthewFOX
 
Naposledy upravené :

MatthewFOX

Administrátor
Člen tímu
Administrátor
Reakčné skóre
209
Na začiatok si musíme povedať, že je to brané z pohľadu absolutistickej vlády, pretože taká vláda dokáže skutočne čeliť nebezpečenstvám bez ujmy. A základom takejto fungujúcej vlády je samotný panovník, hlava všetkého riadenia a tvrdá päsť, usmerňujúca obyvateľstvo. V chápaní absolutistickej vlády si môžeme priblížiť stredovek. Ríša má vládcu, cez ktorého ide všetko rozhodovanie. Potom je tu okolie vplyvných a dôležitých ľudí, najčastejšie označovaných ako hlavná Rada. Toto je skupina ľudí, o ktorých sa môže panovník oprieť, no vždy sa musí rozhodnúť sám (k tomuto sa vrátim neskôr). Samozrejme, okrem samotných obyvateľov a bojovníkov u ktorých má vládca rešpekt a priazeň, v takomto zriadení je organizovanosť a pevná ruka dôležitý základ. Tiež je tu možné nájsť stratégov (analytikov) a tiež hlavných diplomatov, ktorí však nejednajú bez vedomia a povolenia od panovníka.

Aký je základ toho, aby panovník bol úspešný, silný, mocný a šikovný? Sú dva typy ľudí - jedni sú ako levy, druhí ako líšky. Jedni riešia veci silou a druhí rozumom. Ideálny a mocný panovník má silu leva a šikovnosť líšky, pretože tak, ako lev sa nedokáže vyhnúť pasci, tak líška neporazí vlka. Myslím že prišiel čas si trochu priblížiť to, ako panovať, absolutisticky. Pretože tiež viem, že niekto to isto zužitkuje a moje slová nebudú iba výkriky do hluchej víchrice.

Skutočný panovník nemôže mať iný cieľ a inú vec na starosť, než je vojna, pretože vojna je neoddeliteľnou časťou víťazstva a tým pádom i mieru a prosperujúcej krajine. Je jasné, že neozbrojený sa nemôže rovnať ozbrojenému, takže ozbrojený určite neposlúchne neozbrojeného. Ak panovník nemá rešpekt u svojich vojakov ani nepriateľov, nemôže nikomu zo svojich veriť. A práve preto je údelom každého panovníka tvrdo dbať na armáde a jej výcviku. Pretože praktickým (fyzickým) aj psychickým výcvikom jeho armáda bude napredovať a nebudú vznikať pochyby voči panovníkovi. Keď obyvatelia a vojaci budú vidieť, že panovník dbá na ich výcvik a skúsenosti, vybudujú si voči nemu puto, ktoré ich bude nútiť za panovníka položiť hoc' svoj život. A tým, že bude počítať vždy strategicky s najhoršími vecami, musí mať v pláne nielen plán B, ale celú radu plánov, pri ktorých vznikaní môžu pomôcť obyčajné slobodné otázky na akéhokoľvek človeka - ktorý povie svoj názor a zdôvodní ho. A preto, dobrý panovník by nemal zaháľať ani v mieri, aby v čase vojny využil skúsenosti, získané trpezlivým prehodnocovaním a štúdiom dejín.

Je jasné, že žiadny panovník nedokáže byť dokonalý. Vždy tu budú vlastnosti (vonkajšie alebo vnútorné), ktoré ho budú istým spôsobom znižovať. Treba ako správny panovník myslieť na to, že veci, akokoľvek dobré sú pre niekoho nedokonalé a zlé. Že veci prepracované a neohroziteľné môže iný vidieť ako vec nepredvídateľnú a mnohorakú. A práve preto každý dobrý panovník by mal myslieť na to, že aby si udržal svoj post a svoj rešpekt, musí svoje mínusy minimalizovať. Musí sa vyhýbať tým vlastnostiam, ktoré jeho moc ohrozia a zároveň nesmie akceptovať obyčajné ľudské reči.

Ďalšia vec, ktorú sa panovník musí naučiť, je zásadovosť a rozhodnosť. Musí vedieť vec podať tak, aby ju nebolo možné vyvrátiť. Je to náročné, pretože vždy sa nájde niekto, kto danú vec spochybní, vyvráti alebo chytí za slovíčko. A práve preto by vyjadrenia panovníka mali byť nemenné. Mali by byť napísané tak, aby sa o nich nedalo pochybovať. Mali by byť prehľadné a predsa zložité a mali by byť podané tak, aby boli všetkým jasné. Žiadne pochyby - tými ukazujeme vlastnú neschopnosť a tým pádom sa znižujeme ako panovník. Pretože mocný panovník vec sprostredkuje tak, že odpor je zbytočný. A práve tak, ak panovník povie nejakú vec, musí si za ňou stáť a obhájiť ju tak, aby bol všeobecný odpor k ničomu. A to je základ úspechu.

Nebudúce si povieme niečo o rešpekte, zhovievavosti a prístupu k ľuďom.
 

MatthewFOX

Administrátor
Člen tímu
Administrátor
Reakčné skóre
209
Ako docieliť toho, aby si panovník získal u svojich poddaných rešpekt? Ide predovšetkým o prístup k ľuďom. Panovník má dve možnosti. Buď bude v ústraní potichu alebo v popredí a nahlas. Obidve možnosti majú aj svoje plus, aj svoje mínus. Prvá možnosť je taká, že nechodí moc medzi ľudí, zato však má čas prepracovať všetky svoje plány. Ženie sa zúrivo do vojny, je agresor a vďaka tomu, že o ňom ľudia vedia málo, ale poznajú jeho úspechy, na ktorých stavia, držia si od neho odstup a slová, ktorých povie len málo berú s úctou a smrteľne vážne, ako niečo posvätné. Musí to byť však človek, ktorý sa nepretvaruje a citovo je chladný. Omnoho prijateľnejší (pre poddaných) je spôsob, kedy je panovník extrovert. Takýto panovník je otvorený a musí pre zmenu vsádzať do svojej komunikatívnosti a jednania. Dobre pozná ľudí (poddaných) a tak vie, kde podľa nich robí chyby. A keď si názory obmení a vloží do nich svoje záverečné slovo, obyvateľstvu sa to bude páčiť, pretože im viac-menej vyhovie. Je to však komplikované, pretože ak niekto pracuje ako špión, dokáže nájsť slabú stránku a obrátiť ju priamo proti panovníkovi. Ale predpokladám, že ak sa v tomto prípade znova zachová pevná ruka, rešpekt stúpne.

Základná chyba, ktorú panovníci robili bola, že bezhlavo verili (keď nie poddaným) skupinke ľudí, ktorými sa obklopovali. Je nutné jednať tak, ako keby každý človek, s ktorým sa bavíte, mohol stáť v budúcnosti proti vám. Zostanete síce zastretí pod rúškom tajomstva, ale vaše kroky do budúcnosti budú vyzerať, ako keby boli presne naplánované a vy ste boli bez známky pochybenia. Tým pádom, že nepoviete viac, než bude nutné a potrebné, ľudia vám vaše rozhodnutia nebudú mať tendenciu rozvracať a tým pádom budete mať viac času na opevnenie svojej pevnej ruky.

Musíte počítať s tým, že pokiaľ sú ľudia zvyknutí na voľnú ruku a zákony demokracie, udržať si ich ako absolutistický panovník bude (hlavne zo začiatku) ťažké. Preto je dobré konvertovať aspoň pár ľudí, ako základ, ktorí pôjdu príkladom. A na základe týchto ľudí si upevniť to, že táto vláda je skutočne najlepšia. Vlastne aj najlepšia je, pretože ak sa docieli k tomu, aby panovníkovi jeho poddaní bezhlavo verili, ak ich dokáže nasmerovať, stáva sa z nich armáda, ktorá sa nepozerá naspäť. A to je základ, pretože krajiny a mocné ríše boli väčšinou zničené kvôli tomu, že mali neschopného panovníka, alebo sa ľudia búrili. Práve vnútorné rozbroje ohrozujú ríšu najviac, na ne si treba dávať pozor.

V minulej časti som písal, že netreba dávať na obyčajné ľudské reči. Je potom dobré byť zhovievavý, alebo je lepšie tvrdohlavo tvrdiť svoje? Ideálom pre ostatný ľud je vždy zhovievavosť a ľudskosť. Ak má však panovník vysoké priority, práve tieto veci ho môžu potopiť a prispieť k rozpadu a zníženiu jeho moci. Mnoho krát je lepšie viesť ľudí tvrdo, nerešpektujúc ich vlastný názor a trestať jednotlivcov. V tom prípade, ak cieľom (viditeľným) je organizácia, vernosť, rešpekt, poriadok a hojnosť, tak tieto tresty budú ignorované a bude sa na ne pozerať v inom svetle. Ak to bude fungovať.

Hlavnú úlohu zohrá samotné vyjadrovanie a posielanie pokynov. Je dôležité, aby panovník vedel vyburcovať svoj ľud za niečo, za čo položia aj svoj život. Ak sa panovníkovi podarí rozbúriť poddaných a zapríčiniť davové šialenstvo - ľudia sa spoločne zhodnú na tom, že to čo robí panovník je dokonalé a najlepšie. Ak sa toto panovníkovi podarí, môže začať rozmýšľať, ako bude riešiť diplomaciu. Pretože aj tá ide všetka cez neho, takže má vo všetkom dokonalý prehľad. O tom ale nabudúce.
 

MatthewFOX

Administrátor
Člen tímu
Administrátor
Reakčné skóre
209
Diplomacia. Určite každý to slovo pozná a určite každý pozná človeka, ktorý sa vie vyjadrovať bezchybne diplomaticky. Tak ako sa veľký oheň nemôže rozširovať bez pomoci vetra, tak ani panovník nedokáže večne dobýjať územia sám. Preto je najlepší spôsob si získať mocných a skúsených spojencov, ktorí pomôžu v ťažkých situáciách.

Ako je však jasné, mať spojencov celé kopy a zároveň sa rozširovať sa nedá. Preto optimálny počet pre takúto vládu je mať spojeneckú jednu, poprípade dve krajiny, s ktorými bude panovníkova ríša v pevnej aliancii. Tu však tiež naskytajú rôzne problémy a útlmy. Totiž panovník, keď chce byť obávaný pre nepriateľov a milovaný aj u spojencov, musí byť neústupčivý. Musí si pečlivo "strážiť" svojich spojencov a manipulovať s nimi, nepozorovane. Takto si dokáže utvoriť plány do budúcnosti podľa vlastnej potreby. Musí si získať svojim vystupovaním a ráznosťou spojenecké krajiny pod palec, aby v budúcnosti mohol potichu spravovať aj ich. Ak chce byť úspešný a docieliť toho, aby spojenecké krajiny mali voči nemu rešpekt a poslúchali ho, musí si u nich vybudovať istú vec. A to, že neskôr on sám bude rozhodovať o tom, ako to bude vyzerať v ostatných krajinách, kam budú postupovať spojenci a ako sa budú chovať voči svojmu okoliu.

Politika má byť výbojná, panovník nesmie zaváhať, ani povoliť. Nakoľko si takmer všetky veci rieši sám, ani v tomto smere nesmie zaváhať. Heslo "najlepšia obrana je útok" skutočne platí a panovník sa musí naučiť útočiť a brániť sa súčasne. Ak je krajina napadnutá, je potreba ju brániť. Zároveň však agresor väčšinou nezvláda viesť obranu aj útok, takže priamym útokom sa ho väčšinou podarí položiť na kolená. Poprípade je aj možnosť, aby spojenci podporili napadnutú oblasť a panovník priamo poslal ofenzívu, čo vždy zožne veľký úspech. Na toto však treba veľa trpezlivosti a náhradných plánov, pretože tak ľahko, ako môže krajinu získať, tak ju môže následne stratiť.

Teraz menšie porovnanie - krajina s demokraciou a krajina s absolutistickou vládou, diktatúrou. Najskôr demokracia.. Krajine takpovediac "vládne ľud". Preto nikdy ich armáda nemôže byť dostatočne organizovaná a preto je pomerne jednoduché usporiadať vojenský výboj a krajinu zabrať. Pri absolutistickej vláde to pre panovníka nie je problém. Zároveň však je tu veľká výhoda - ľud ol zvyknutý na slobodu a voľnú ruku, takže sa bude búriť. Nebude spolupracovať a preto si túto krajinu udržať bude zo začiatku pre panovníka veľký problém. Na druhej strane tu je absolutistická vláda. Dobyť túto krajinu je takmer nemožné. Organizácia vojska je dokonalá, nakoľko všetko ide cez jedného človeka - panovníka a nevznikajú preto žiadne nedorozumenia. Na druhú stranu tu je jedno veľké mínus. Ak sa nepriateľovi s veľkým úsilím nakoniec podarí dobyť krajinu, odpor bude minimálny. Obyvatelia a poddaní odporovať nebudú, pretože v ich hlavách je naučená a vštiepená formulka "kráľ padol, nech žije kráľ!".

Ako vidíte, v každom zriadení je plus aj mínus, no nakoľko nikdy nemôže fungovať ani fungovať nebude stopercentná demokracia, tak voľba absolutizmu je najlepšie riešenie. Zároveň však treba očakávať, že po dobrom panovníkovi väčšinou nastúpi zlý a ríša stagnuje... Nikto nie je dokonalý, ak však absolutizmus funguje tak, ako sme si spomenuli minule, tak ovládnuť takú krajinu je Herkulovský úkol. Nabudúce si možno rozoberieme niečo do hĺbky, nakoľko prvé časti sú všeobecné.
 

MatthewFOX

Administrátor
Člen tímu
Administrátor
Reakčné skóre
209
Ako by mal panovník vystupovať priamo pred verejnosťou, aby dokázal ľudí usmerniť pre svoju potrebu a aby dosiahol to, čo chce? Je veľmi dôležité, aké slová panovník volí a ako ich dokáže podať, pretože je jasné, že kvetnaté reči nebudú vôbec zaujímavé, keď bude panovník oslavovať seba a svoju prácu. A to je práve to, čo chcem povedať. Ak chce panovník zožať úspech pri vystupovaní na verejnosti, musí popredu počítať so všetkými situáciami. Musí byť ostražitý, nesmie bezcieľne dôverovať.. ale to je hádam jasné, nakoľko tu ide o inú vec.

Tou vecou je branie vecí a pomenúvanie. Panovník by mal používať hlavne slová "MY", "NÁŠ", "NÁM". Potom je vidieť že nie je egoista a budú slová vychádzajúce z jeho pier hovoriť, že im možno veriť a všetko bude dobré. Práve týmito slovami si dokáže získať najväčšiu priazeň ľudu- že bude hovoriť o ICH víťazstve, ICH území, ICH armáde, ICH pomoci ... A práve tým, že ONI vyhrajú u ľudí vzbudí dobrý pocit a chuť bojovať a vyhrať. Ambiciózne jednanie s otvorenosťou je to najlepšie, čo môže panovník pre svoje vládnutie zvoliť - ak budú ľudia vidieť vysoké ciele, úspechy a prepracovanosť, pôjdu smelo aj proti samotnej smrti.

Aby však mal panovník zabezpečený rešpekt a neohrozené postavenie medzi ľuďmi, musí dodržiavať svoje slovo. Základom panovníka musia byť práve dodržané sľuby, pretože bez splnenia svojich cieľov a sľubov mu nikto nebude veriť a jeho rešpekt opadá. Musí mať preto vo veciach jasno a držať svoje slovo. Na druhú stranu musí byť však pripravený bez zaváhania oklamať, pokiaľ to daná situácia vyžiada a inak to nebude možné. A až potom, keď sa panovník naučí čítať v ľuďoch ako v otvorenej knižke, až potom bude môcť "všetkými masťami mazaný" ovládať ľudí a tým pádom aj jednať bez splnenia svojich sľubov. Zoberte si to tak - koľko krát už bola porušená dohoda o neútočení? Koľko krát bol ignorovaný mier alebo biela vlajka? Koľko poslov bolo zabitých? Veľa.. Preto lipnúť na dodržaných sľuboch je zbytočné, hoci ľuďom treba dokázať, že všetky rozhodnutia a plány budú dodržané - preto treba ísť na to opatrne, na všetko.

Samozrejme, dohody o neútočení a niektoré spojenectvá netrvajú večne. Preto by mal mať panovník v ruke eso a pokiaľ vo svojich rukách nemá celú alianciu na ktorej má najvyššie slovo, tak musí byť pripravený aj na zradu. O tom, ako viesť diplomaciu som už písal v minulom diele. Tu chcem iba pripomenúť, že panovník musí počítať aj s tým, že ho môžu zradiť aj najbližší spojenci. Preto netreba im bezcieľne veriť, no treba im dôverovať iba vo veciach, ktoré sa môžu zdať hlavné a pritom sú len všeobecné. Nie je dobré spojencom ukázať všetky svoje slabiny, nakoľko, bažiaci po moci a území, by toho mohli ľahko zneužiť.
Všetci sme iba ľudia, ľudia robia chyby a učia sa na ich základoch. Takže netreba podceňovať žiadneho spojenca, tobôž nie nepriateľa. Čo sa týka dodržovania nariadení a plnenie panovníkovho slova, v prípade dohôd musí počítať s opačným prípadom - že dohodu poruší nie panovník, ale dohodnutá strana. Preto brať dohodu s rezervou a stále na ňu dohliadať, aby sa nestalo niečo nechcené. Samozrejme, ak poruší slovo panovník, je to od neho podlé a keď nedá dostatočné vysvetlenie, ľud mu prestane veriť, hoci si získa územie.

Teraz trošku pomimo - je lepšie naslúchať radám, alebo rozhodovať sa na základe samého seba? Ak panovník vsádza na svojich "radcov", väčšinou z toho vyviazne zle. Pretože ak panovník sám nie je múdry a schopný, tak väčšinou nikdy nedá na múdre rady. Ak však múdry je, môže sa rozhodnúť, či bude naslúchať, alebo bude viesť. Schopní panovníci väčšinou vedú ľud priamo. Je ale dobré počúvať myšlienky a názory ostatných, aby panovník sám vedel, ako ďaleko a kam môže zájsť, hoci sa aj tak rozhoduje sám.
 

MatthewFOX

Administrátor
Člen tímu
Administrátor
Reakčné skóre
209
Táto časť je mierená pre hru Divoké kmene, preto ospravedlňte mierne odchýlky a veci trochu odlišujúce sa od skutočnosti. Samozrejme, budem sa snažiť o čo najmenšiu odchýlku.

Optimálny vládca (diktátor, absolutistický panovník, despota) by mal spĺňať isté body. Tieto body som vám už popísal tiež v predchádzajúcich častiach, no nenapísal som všetky a prehľadne, pretože si myslím že ich treba zopakovať aspoň sčasti, pretože sú dôležité a všimol som si veci, ktoré som nespomenul, alebo v danej chvíli by boli mierne od veci. Ak panovník/despota/vládca tieto body nespĺňa zo skúseností vidno, že jeho krajina stagnuje, pripraví ho niekto o moc, alebo si ho nebudú vážiť vlastný ľudia.

(1) Vek.

Vek je pre panovníka dôležitý, v každom prípade. Z minulosti môžeme vidieť, že panovníci boli mladí aj starí, no v mladom veku mali problém udržať si vládu a rozhodovať sa správne. Toto je vec, ktorá je najväčšia slabina panovníka - nesmie mať ani málo, no ani veľa rokov. V mladom veku spravidla býva unáhlený a riskuje, v staršom veku nevládze a má zastrené v mnohých prípadoch myslenie starobou. Samozrejme, táto podmienka nemusí byť splnená a nie je rozhodujúca. Pretože ak je panovník schopný vládnuť aj v mladom veku správne, väčšinou prekvapí svojich nepriateľov už len z dôvodu, že ho budú podceňovať. No predpokladám, že ak je vládca neschopný, tak je jedno či má 17 alebo 36 rokov.

(2) Konštruktívne/logické/racionálne myslenie.
Bez plánov Rím nikto nedobil. Žiadne mesto nepadlo náhodne a väčšina dobývaní bola vždy plánovaná, ak mala byť úspešná. Preto by mal mať panovník denne na pamäti plány do budúcnosti, strategické kroky a smerovanie a rozvíjanie krajiny. Panovník by mal vedieť myslieť konštruktívne voči svojej krajine. Toto je jedna z málo veci, ktorá sa len tak nedá naučiť. V druhom prípade si vládca získal na svoju stranu schopného stratéga, ktorý tieto veci riešil za neho. Avšak práve na panovníka sa obracajú tváre mnohých v mieri i vojne, preto by mal byť spravodlivý, nemal by sa chovať drzo a unáhlene, mal by mať prehľad vo všetkých veciach, ktoré sú potrebné. Je nemysliteľné, aby bol panovník roztržitý, hlúpy, iracionálny, psychopat alebo človek bez svedomia a skúseností.

(3) "Dar" reči/vyjadrovania

Tento bod je iba plus. Samozrejme, slovami nepriateľa nezabiješ a nadávkami sa iba znížiš v očiach priateľov. Avšak väčšinu vojny sa práve iba rozpráva, vyhráža, ohovára, vysmieva a podobne. A preto, aby nevznikali nedorozumenia a aby nepriatelia vedeli iba toľko, koľko by mali, by panovník mohol (nemusel) ovládať majstrovský "dar" reči. Ak sa vie výnimočne dobre vyjadrovať, dokáže vzbudiť úctu, rešpekt, odolnosť a neohrozenosť. Ak namieri správne slová na svoj ľud, vyburcuje ho. Ak namieri správne slová na svojich nepriateľov, vzbudí v nich strach a pochybnosti. S týmto však opatrne, pretože chvastanie sa, prevyšovanie a egoizmus zmaril už plány nejedného despotu.

Dôležité je tiež zachovať si chladnú hlavu, včas a správne reagovať, byť presvedčivý, vypočítavý, treba plánovať, mať záložné plány, prehľad, sebavedomie (nie prehnané) a veľa iných vecí, ktoré by mal správny vládca mať, ak chce uspieť. No treba si pamätať, že kto seje zaslepenosť, zožne fanatizmus - a na ten si treba dávať pozor, pretože neprináša nič dobré. Treba sa nad všetko preniesť a vyhodnotiť situáciu z viacerých strán. A treba si veriť.
 
Stav
Uzavreté pre ďalšie odpovede.
Hore